Luciferova kráľovná✓

Dvadsiata tretia kapitola

Lucifer

Prechádzal so jej spomienkami. Každá ma rozčuľovala viac ako tá predtým. Videl som ako všetci ubližovali mojej spriaznenej duši. Pozoroval som ako ju jej matka fackala, jej babka ju udierala a sestra si ju doberala, ale aj udierala. Ale najhoršie bolo, keď som videl jej nevlastného otca ako sa jej všade dotýkal.

Bolelo ma v hrudi, keď som videl ako jej všetci robili tie hrozné veci. Skúmal som jej myseľ ešte hlbšie, aby som zistil či sa nestalo ešte niečo horšie. Hlboko v jej podvedomí som našiel spomienku, kde sa ju snažil znásilniť jej nevlastný otec a potom ju obťažoval. Z hrdla mi vyšlo zavrčanie.

Zabijem ho!

Chcel som zo seba vypustiť zlosť. Kto by mohol takto niekoľkokrát ublížiť mojej malej, slabej spriaznenej duši. Cítil som ako telo maličkej spadlo do mojich rúk. Držal som ju veľmi silno. Utiekla od kráľovského zaobchádzania k tejto hrôze. A jej rodičia, jej pokrvní rodičia jej urobili toto.

Bola to moja vina. Ak by som sa zbavil Mariceli už dávnejšie, tak by maličká neutiekla a toto všetko by sa nestalo. Myslím si, že po tomto všetkom som sebecký bastard. Opatroval som nemilovanú osobu a potom som musel čeliť tomuto. Miloval som ju. Naozaj. Od končekov jej vlasov až po končeky jej nôh. Irónia tohto všetkého je, že diabol niekoho miluje.

„Lucio." Zdvihol sa vietor a objavil sa Lucio. Ozval sa zvuk nárazu jeho ruky na miesto kde má byť srdce. „Lord!" „Vezmi jej rodinu do pekla a ostatných tu nechaj." Zodvihol som moju malú spriaznenú dušu na ruky. „Nechaj ich tak alebo sa s nimi pohraj, ako chceš. Je mi jedno čo sa stane nejakému človeku z tohto mesta. A za chvíľu tu budú moji bratia, tak im tu nechaj nejaký darček."

„Ako si želáte Pane."

Elizabeth

Na mojom čele som pocítila niečo studené. Cítila som sa podráždene, lebo som mala horúčku. Na mojich očných viečkach som cítila teplo.

Nehovor mi, že som zaspala. Moja matka ma zabije!

Prudko som sa posadila a zmätene sa rozhliadla po okolí. Videla som čierne dlaždice a veľký krb oproti postele.

Nie toto nemôže byť!

Pozrela som sa po celej miestnosti od nočného stolíka, obrazov, šatníka, dvier do kúpeľne, gauča a koberčeka, až pokým moje oči nezastali na prekvapenej tvári, ktorá patrila Nane.

„Pani!" Povzdychla.

„Nana." Hodila som sa jej do náručia a držala som ju najsilnejšie ako som mohla. V mojich očiach sa nahromadili slzy. „Tak rada ťa vidím."Jemne ma pohladila po hlave. „Aj ja vás Lady." Náhle vykríkla. „Musím to povedať pánovi Luciferovi."

„N-" Predtým ako som mohla niečo povedať už bola preč. Sakra! Ponáhľala som sa k dverám. „Kde ideš maličká ?" Urobila som 360 stupňovú otočku. „N- Nikde." „Vážne ?" Nadvihol obočie. „Pretože to vyzeralo akoby si niekde šla." Jeho oči slabo zažiarili. „Ja- Ja,"

„Nebudem ťa nútiť by si mi povedala čo sa stalo, lebo som to videl na vlastné oči a za to sa ospravedlňujem." Uľavilo sa mi. „No teraz je čas na potrestanie tých, čo s tebou zle zaobchádzali." „Tí ktorí so mnou zle zaobchádzali ?"

„Áno." Náhle sme sa objavili na útesu. Moje bosé nohy stáli na čiernej tráve. „Vitaj v očistci." Moje oči sa zväčšili, keď som sa obzerala po okolí, no prvú vec, ktorú som videla bola celá moja rodina na krížoch, ktoré boli omotané ostnatým drôtom.

Všetci krvácali z ich chrbtoch, lebo boli v priamom kontakte s krížmi. Hrubé železné reťaze boli omotané okolo ich krkov, postupne od môjho nevlastného otca až po moju sestru. „A- Ako?"

„Dal som ich tu priniesť." Otočila som sa na Lucifera s prekvapením na mojej tvári. Prečo by im to robil. Áno boli ku mne zlí, no stále.

„Prosím daj ich dole!"

Spadla mu sánka. „Myslíš si, že oni si zaslúžia tvoju náklonnosť alebo súcit. Urobili ti ponižujúce veci a ty si tak milosrdná a chceš im odpustiť!" Pokrútil hlavou. „Záleží ti vlastne na sebe maličká?"

Nie som si istá. Možno keby som- „Choď a opýtaj sa ich!"

„Mama, otec ?" Snažili sa rozprávať, no tie reťaze ich škrtili. Ako keby ich držala nejaká neviditeľná ruka, no zrazu ich povolila.

„Je tu ešte jedna vec, ktorú by si mala vedieť o očistci maličká." Sledoval ako tie reťaze spadli na zem. „Keď si vo vnútri už nesmieš klamať." Prehltla som hrču v mojom hrdle a otočila som sa k svojej rodine.

„Mama?"

„Buď ticho ty nevďačná, bezvýznamná šľapka. Prajem si aby som hneď šla na potrat, keď som sa dozvedela o tvojej existencii." V mojich očiach som cítila slzy. „Nič pre mňa neznamenáš len smútok. Prajem si aby si bola mŕtva!" Z mojich úst mi vyšlo zhíknutie.

„Babka ?"

„Neopováž si na mňa otvoriť tie tvoje ústa a neoslovuj ma takto ty malá štetka. Nechcem mať s tebou nič spoločné, si diablove dieťa." Chcela ma opľuť, no bolo príliš ďaleko.

„Grace?"

„Prestaň sa tváriť tak nevine ty kurva. To je všetko čo robíš!" Prevrátila očami. „Chudáčik Lizzy, ktorá nikdy nič nedostala, a ktorá bola vždy nešťastná. Myslíš si, že celý svet sa točí len okolo teba, však ?!"

„Nevlastný otec ?"

„Jediné čo som chcel urobiť, bolo ťa poriadne pretiahnuť a to ma priviedlo až sem." Je oči boli plné túžby. „Prajem si aby som mohol znova do teba vniknúť." Pozrela som sa na tých všetkých ľudí, ktorých som nazývala rodinou. Naozaj ma nemali radi. Moja matka mnou naozaj opovrhovala.

Otočila som sa k Luciferovi so slzami, ktoré mi tiekli po lícach. „Nemám žiadnu rodinu." Potiahla som.

Otvoril svoju náruč. „Poď sem, Anjelik." Rozbehla som sa do jeho náručia a objímala som ho najsilnejšie ako som dokázala. „Ja budem tvoja rodina a všetko čo budeš odo mňa chcieť moja maličká spriaznená duša. A postarám sa o to aby si už nikdy vo svojom živote neplakala."

Plakala som, až pokým ma nezačali bolieť pľúca. „Ďakujem ti." Utrela som si svoje slzy a otočila som sa naspäť k ľudom, ktorých som nazývala rodinou. „Rob s nimi čo chceš."

„Zatvor si oči maličká." Pošepkal mi do ucha a ja som tak urobila.