V jej rodine bola vždy tou zvláštnou. Elizabeth nikdy nebola normále dieťa, jej matka sa postarala o to, aby sa s nikým nebavila. Každý ňou pohŕdal. Bolo s ňou zle zaobchádzané, až pokiaľ ju rodičia neposlali do katolíckej školy. Potom všetkom neman...
Hľadel som na moju spriaznenú dušu ako zatvorila oči a potom sa otočila od ľudí, ktorí jej ublížili najviac na svete.
Pevne som ju držal s jednou rukou a popraskal som prstami na druhej ruke. O chvíľu sa objavili reťaze väzenia. Čakal som, keď budú mať dostatočnú dĺžku. Hodil som jeden koniec reťazou a ten sa omotal okolo babkinho krku.
S jedným pohnutím môjho zápästia som jej odtrhol hlavu od jej tela. Ostatným členom sa rozšírili oči, preto lebo si uvedomovali čo som práve urobil a vedeli, že ich čaká rovnaký osud. Začali kričať a motať so sebou.
„Mama!"
„Babka!"
Moja spriaznená duša zhíkla a objala ma ešte pevnejšie. Odhodil som reťaz. Otvoril som zem, v ktorej sa objavila roztavená oceľ. Hodil som ju rovno do oka jej nevlastnej matke.
Inštinktívny výkrik opustil jej ústa. Nedal som jej ani sekundu súcitu. Nabodol som jej druhé oko, jej hlavu aj obidve jej kolená.
Keď som už skončil jej telo bolo celé pokryté tavenou oceľou. Krv jej tiekla z každého miesta na nej. Jej sestra mala rovnaký osud.
Na koniec som si nemal toho bastarda, jej nevlastného otca. Bude mať najhorší osud zo všetkých a to sa ho ani nebudem musieť dotknúť. Moje oči sa stretli s tými jeho. Vošiel som do jeho mysle a rozbil som tam všetko čo sa dalo.
Jeho výkriky boli pre mňa nepočuteľné a užíval som si jeho lámanie. Stál som pred ním v jeho mysli a reťazami som ho dusil, čím som vytláčal všetok vzduch z jeho pľúc. Pomaly som premenil polovicu mojej tváre na skutočnú podobu a pozrel som sa naňho.
„Prosím nie!" Bojoval psychicky aj fyzicky aby ušiel svojmu osudu, no ten už bol určený. Pozeral som sa ako sa jeho oči pretočili a potom mu vypadli. Jeho telo bol v šoku a celé sa triaslo, no ja som ho nechal ešte nažive. Vzal som tavenú oceľ a hodil som mu ju na miesto, ktoré ho robilo mužom. „Prosím už ma zabi!"
Pod jeho opaskom sa objavil fľak krvi. Jeho výkriky stále pokračovali. Vytrhol som mu zub po zube. Pozrel som sa na moju spriaznenú dušu a videl som ako jej po líci tiekla osamotená slza. „Si v poriadku maličká ?"
Potiahla a utrela si oči, ktoré mala stále zatvorené. „Áno som, len som pripravená už odísť."
„Okej, tak už odídeme."
„Legion dokonči to."
„Ako si želáte pane."
Odpovedal bez námietok.
Objal som moju spriaznenú dušu ešte pevnejšie a premiestnil nás do tmavého lesa neďaleko miesta, kde sa má dnes uskutočniť rituál.
Rieka v očistci bola odtiaľto neďaleko. Dnes bol na Zemi krvavý mesiac. Ak sa to teraz neuskutoční tak budeme musieť počkať jeden rok, pokým sa znova neobjaví krvavý mesiac.
ELizabeth
Otvorila som oči a zistila som, že sa nachádzame niekde v lese. „Lucifer, čo tu robíme ?" Povzdychol a prešiel si rukou po vlasoch. Nikdy som ho nevidela robiť takého gesto, vždy bol pokojný.
„Dnes je ten rituál, no presnejšie za pár minút, lebo sa blíži poludnie." Pozrel sa na mňa s neistotou v jeho očiach.
Myslí si, že by som to nespravila? Áno prešla som si veľa vecami za posledné dni. Najskôr moja rodina, potom kóma a teraz ich smrti, no ale ako povedal teraz je on moja rodina. A ešte k tomu ho milujem.
„Nechcem ťa nútiť do vecí, keď nie si pripravená. Ak to chceš odložiť a počkať na ďalší krvavý mesiac, tak to je v poriadku." Jeho pery hovorili niečo iné ako jeho oči.
Postavila som sa na špičky, omotala si ruky okolo jeho krku a dala som mu jemnú pusu na jeho pery. „Je to v poriadku, som pripravená." Pohladila som ho po líci s mojou malou rukou. „Ty si teraz moja rodina." A milujem ťa.
Venoval mi úprimný úsmev. „Ty si tiež moja rodina." Opätoval mi pusu. „Poďme do toho." Pustil ma z jeho objatia.
„Nehýbsa." Prešiel okolo mňa dvakrát a potom sa uškrnul. Cítila som ako sa mimenia šaty. Skôr to bola transformácia. Šaty, ktoré som mala na sebe sa obtiahli a skrátili.Zadok šiat bol o trochu dlhší ako predok.
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
Potom ako boli moje šaty dokončené, som začala rásť vo výške. Na mojich nohách sa objavili čierne lodičky a nakoniec sa na mojom krku objavil čierno-zlatý náhrdelník.
Prešiel si ma pohľadom. „Perfektné." Prikývla som hlavou a podišla som k nemu. „Poďme." Chytil ma za ruku a viedol ma von z lesa.
ФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФ
Hľadela som na masívne množstvo ľudí okolo mňa v ich ľudských podobách ale aj demonských. Niektorí boli tak ďaleko, že som ich ani nevidela. Na oblohe boli draci a množstvo iných stvorení, ktoré vedeli lietať. Nemohla som vymenovať ani polovicu z nich.
Lucifer, Anita, Cerberus, Gallelio a Series stáli na hore, zatiaľ čo ja som stála oproti rieke v očistci. Vyzula som si topánky a pozerala som sa ako buble láva v rieke.
Pozrela som sa na Lucifera a čakala som, kedy dá signál Anite. Lucifer sa dotkol Anity na znak aby už začala. „Vitajte na korunovácií prvej kráľovnej pekla!" Každý človek okolo mňa začal povzbudzovať.
Lucifer zdvihol ruku a každý stíchol. „Naša budúca kráľovná vstúpi do rieky v očistci, zatiaľ čo my budeme opakovať Svätú Trojicu."
Zhlboka som sa nadýchla a vstúpila som do horúcej lávy. Medzi osobami okolo mňa začalo prevládať šepkanie a povzdychy.
„Ticho!" Zakričal Lucifer a oni okamžite zmĺkli. „Opakujte proroctvo." Prešla som do stredu rieky a oni začali.
„Nemožné sa stane za úsvitu, keď sa konečne stretnú dve srdcia, aby vytvorili jedno. Smrť a skaza prídu, keď tretí bude mať právomoci, ktoré budú nepochopiteľné. Svätá Trojica prinesie štvrtý nový deň, nový úsvit, ktorý spadne a ležiace dievča."
Mihnutím oka som bola vtiahnutá riekou.
„Elizabeth!"
Cítila som akoby ma nejaké ruky tiahli na smrť a akoby som zaživa horela.
