Luciferova kráľovná✓

Dvadsiata druhá kapitola

Elizabeth

Začala hrať klasická znelka, aká sa hráva, keď prichádza nevesta. Stála som vzadu ďaleko od ostatných. Mala som oblečené šaty v ktorých som tu prišla. Moje vlasy som mala zopnuté v cope, lebo som nemohla s nimi urobiť nič iné. Nemala som žiadnu kefu ani hrebeň, preto boli moje vlasy zauzlené. Museli mi stačiť moje vlastné prsty až pokým som ich nejako nerozčesala.

Keby som mala nejaký rozum tak by som opustila toto miesto, ale keď sa do tvojho tela vráti myslenie malého dieťaťa. Fyziologicky sa staneš slabším a budeš sa spávať ako si bol naučený.

Môj otec sprevádzal moju sestru po uličke ku oltáru na našej záhrade. Keď k nemu dorazili, tak ju odovzdal Tonymu. On nebol až taký zlý človek. Nikdy so mnou nezaobchádzal zle. Vnímal moju celú rodinu ako šťastnú a nevinnú.

Môj otec začal túto slávnosť a ja som si začala všímať všetkých. Moja matka začala hrať ako je šťastná a zároveň smutná, že vidí svoje dievčatko sa vydávať a babka sedela hneď po jej strane. Tvár môjho nevlastného otca vyzerala prísne, aj keď tu každého tvár vyzerala tak isto. Jeho oči našli moje a boli naplnené túžbou, sklonila som hlavu aby som to zastavila.

„Ak je tu niekto, kto má dôvod aby sa títo dvaja nevzali, nech prehovorí teraz alebo nech mlčí naveky."

„Prepáčte, že meškám. Uniklo mi niečo ?" Hlas, ktorý tak dobre poznám sa ozval odniekiaľ. Zdvihla som hlavu a roztiahli sa mi oči, keď som videla Lucifera stáť hneď za kňazom. Mal pekne upravené vlasy a na jeho lícnych kostiach a brade bolo jemné strnisko. Mal na sebe oblečený dokonalé padnúci oblek a jeho karmínové oči boli naplnené darebáctvom.

Celá komunita sa na neho šokovane pozerala. „Ako si sa-" „Nemusíte byť znepokojivý ohľadom toho čo som urobil falošný prorok, aj keď vy všetci by ste mi mohli s niečím pomôcť." Jeho oči prešli po každom a zastali na mne. Bola som vzdialená od všetkých, takže ma mohol ľahko nájsť.

„Pozrite Pane." Moja matka sa postavila zo stoličky a pozrela sa naňho. „Neviem kto ste ale nežiadam si aby ste tu boli." „Nie som tu kvôli tebe-" „Takto sa s mojou manželkou rozprávať nebudeš!" Môj nevlastný otec sa postavil a začal obraňovať moju matku. Ostatní len ticho sledovali. Grace ani Tony nič nepovedali.

„Vy ľudia mi už idete na nervy." Povzdychol si. „Poď maličká odídeme." Každý sa otočil ku mne. „Nie." „Ty!" Moje oči sa stretli s matkinými. „Mala som vedieť, že ty si zodpovedná za takúto hanbu a neúctu na našu rodinu-" Jej ústa sa zastavili spoločne z jej telom. Nič sa nehýbalo. „Ako som povedal, poďme odísť."

„A ja som povedala nie." Nikdy som nevedela, že je možné zastaviť čas. Moje ruky boli položené na mojich stehnách. Toto nie je dobré. „Mal-" „Počúvaj ma. Bola by som za hlúpu. Nejdem s tebou naspäť do pekla, kde ty si budeš bozkávať rôznych démonov a myslieť si, že je normálne byť stále so mnou. Mám sebaúctu a ty-" Na mojich perách explodovali iskry. Presunul sa tak rýchlo, že som ho ani nevidela prichádzať.

V jeden moment bol odo mňa vzdialený niekoľko metrov a teraz stojí predo mnou a jeho pery sú na mojich. Jemne hladil moje pery s jeho. Jemne pritlačil na moje pery aby som začala spolupracovať.

Chytila som jeho sako a odstrčila som ho, na jeho tvári sa objavil prekvapený výraz, a aj na mojej, lebo sa vzdialil celkom dosť ďaleko. „Si podvodník kvôli tomu čo si urobil." Rukou som si utrela pery od jeho. „Tak veľmi ťa neznášam. Si rovnaký ako ostatní. Využil si ma na svoje uspokojenie a na koniec si ma zranenú odhodil preč. Prajem si aby som ťa nikdy nestretla." Po mojich lícach mi začali tiecť slzy. „Prajem si aby som nemala k tebe tieto hlúpe city. Neviem prečo ma bolí srdce kvôli tebe, v ten moment keď som mala zomrieť som zomrela." Pozrela som sa na jeho tvár, na ktorej mal ublížený výraz. Cítila som ako keby mi z mojej hrude vyskočilo srdce.

Jeho karmínové oči vyzerali jemne. „Ty už mi neveríš však ?" Začal pomaly kráčať ku mne. „Myslela si niekedy nato, že čo si videla sa ani nemuselo stať ?" Znova stál predo mnou. „Toto je to, čo sa naozaj stalo." Sklonil hlavu a znova spojil naše pery. Stála som v miestnosti a pozerala som sa na Lucifera. Zdvihol hlavu a pozrel sa na démoniu ženu, ako vstúpila do miestnosti.

Mohla som všetko počuť aj vidieť. Pozorovala som ako ho pobozkala a ako ju on chytil za krk a odhodil preč. Videla som seba ako som utiekla. Potom sa začali hádať. Videla som ako sa veľmi nahneval a zabil Maricelu a povedal Nane nech uprace jej telo. Náhle som sa vrátila z tej spomienky a videla som ako Lucifer stojí predo mnou.

„Je mi to tak ľúto." Začali vychádzať zo mňa vzlyky. „Mala som ťa vypočuť ale-" Obtočil jeho ruky okolo mňa. „Pššt.. Je to v poriadku. Rozumiem." Objala som ho najsilnejšie ako som mohla. „Prepáč, mala som otázky dôvery, ale moja rodina-" „Ššš... Je to v poriadku maličká, ja tomu rozumiem." Pohladil ma po líci a ja som sa trhla. Modrina, ktorú mi spôsobil môj nevlastný otec stále bolela. „Čo to je kurva na tvojom líci, zlatko."

„To nič nie je." „Neklam mi." Zavrčal. „Kto to urobil!" Jeho oči sa rozžiarili a ja som cítila ako sa mi tlačí do mojej mysle. Cítila som akoby sa dlhé ruky rozprestierali v mojej hlave a prehľadávali každú časť mojej mysle. Prehľadával spomienky z piatich dňoch a hlavne hľadal spomienku na to ako sa mi dostala tá modrina na moju tvár.

Trochu sa mi točila hlava, ale on stále pokračoval. Bolo to ako keby človek, ktorý zomiera od smädu konečne našiel pohár vody. Cítila som akoby celá moja energia bola vypustená.

Skončí vlastne niekedy?

Bola to ako večnosť, keď konečne prestal a cítila som ako začalo moje telo padať. Ozvalo sa zavrčanie a ja som pomaly stratila vedomie.