Luciferova kráľovná✓

Ôsma kapitola

Elizabeth

Teplé ruky ma okamžite chytili a postavili ma na nohy, a dal ma pred seba. Cítila som sa nervózne a znepokojene. „Sila akou držíš tie reťaze, ho ovplyvňuje." Cítila som jeho dych na mojom krku, z čoho som dostala zimomriavky. „Buď veľmi opatrná, maličká." Jeho červené oči sa stretli s tými mojimi, z čoho som bola zaskočená. „Uh-huh." Odpovedala som, pričom som sa cítila ako najväčšia krava. Čo to bolo za odpoveď? Reťaze sa znova objavili v mojich rukách.

Odkašľala som si, čím som si chcela vyčistiť hrdlo. Snažila som sa vyzerať pokojne, aj keď som nebola. Pozrela som sa dole a videla som, že sa už blížime k mestu vo vnútri údolia. Pozrela som sa na rieku, ktorá bola naplnená lávou. „Prečo ich máte naplnené vodou?"

„Tečie až do očistca. Keď sa dostaneš do očistca už sa nedostaneš von, pokiaľ ťa odtiaľ nevyvediem." „Je naozaj očistec tak zlé miesto?" „Keď ho navštívime, potom mi povieš ty sama."

ФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФ

Gallelio pomaly zostúpil pár metrov od chaty, ktorá bola na vrchole hory. Jeho telo bolo také veľké, že by zabral celý priestor na hore. Keď jeho telo úplne pristálo na zemi, uvoľnila som reťaze a sledovala som, ako zmizli. Lucifer vzal moju ruku a pomohol mi zísť na zem z Gallelia.

„Budete potrebovať ešte moje služby, pane?" „Nie môj priateľu, ale prídem navštíviť tvoj ľud o štrnásť mesiacov." „Bude nám cťou, pane." Jemne sklonil hlavu na znak vďačnosti. Roztiahol krídla a odletel.

Stála som tam a pozerala som sa naň ho niekoľko minút. Bol taký majestátny. „Teraz mi už veríš?" „Áno." Otočila som sa a pozrela na neho. „Keby som vedel, že ťa takto ľahko presvedčím, zobral by som ťa sem hneď na začiatku." Uškrnul sa.

„Buď ticho." Zašepkala som a cítila som sa trochu trápne. Jeho smiech vyplnil celú oblasť. Znel tak melodicky, nádherne a ešte k tomu tak povedome. „Vidím, že máte veľmi dobrú náladu, pane." Otočila som sa a videla som starú paniu. Jej šedé vlasy mala ostrihané na krátko a obklopovali jej zvráskavenú tvár. Aj keď nebolo tak stará. Jediným dôvodom, prečo by ste ju považovali za staršiu, sú jej vlasy a hlas.

„A ty si to musela zničiť." Moje oči sa rozšírili, keď som počula ako sa neslušne spáva k tej staršej žene. Ani som nevedela, ale s odvahou som ho lakťom buchla do jeho žalúdka. Lucifer zastonal od bolesti. „Prepáčte madam, že je tak hrubý." Sklonila som hlavu na znak úcty. Nepočula som jej odpoveď. Pozrela som sa do jej rozšírených očí. „Stalo sa niečo?" Otočila som sa a pozrela na Lucifera, ktorý sa stále držal za svoje brucho a potom som sa vrátila pohľadom späť k tej žene.

Lucifer

Trel som si moje brucho, bol som mierne prekvapený, že som cítil jej úder. Ľudia mi nemôžu ublížiť, no napriek tomu som cítil bolesť. Keď som povedal Galleliovi jej meno, tak mi len tak vyšlo z úst. Niečo bolo určite zle. Anita sa na mňa pozerala s jej rozšírenými očami. Vedela, že ak by niekto urobil niečo ako ona práve teraz, tak by som ich zabil, ale jej som proste nedokázal ublížiť. „Anita, zlatíčko musíš vyzerať takto ?"

Niekoľko krát zamrkala očami, akoby sa práve zobudila z denného spánku a potom sa usmiala. „Ako si želáte pane." Keď prešla prstom po svojom tele, tak sa premenila do svojej skutočnej podoby. Jej krátke sivé vlasy sa zmenili na čierne dlhé vlasy až po pás. Jej postava sa narovnala a jej telo sa zmenilo na telo 25-ročnej ženy.

Pozrel som sa na Elizabeth, ktorá mala svoje oči naplnené úžasom. „Láska, toto je Anita, najstaršia čarodejnica." Stretol som sa s Anitiným pohľadom, asi musí byť zmetená, ako ju nazývam rôznymi menami. „Rada ťa spoznávam." Natiahla ruku k Anite na pozdrav, ale tá sa uklonila. „Potešenie je na mojej strane moja lady."

S týmito slovami som ostal prekvapený. Pre Anitu bolo zriedkavé ukazovať niekomu takýto druh rešpektu. Keď sa narovnala pozrela sa na mňa. „Mala som sen, že ma prídete navštíviť pane, ale bolo nejasné čo ste odo mňa potrebovali."

„Poďme dovnútra a pohovorme si." Nepotreboval som aby nejaké nežiadané uši počuli túto konverzáciu. „Ako si želáte pane." Tlesknutím rúk sme sa objavili v jej dome. „Chceli by ste nejaký čaj, lady?" „Obávam sa, že na to nemáme čas." Odpovedal som jej. „To je dobre, že som sa nepýtala teba." Hravo sa na mňa pozrela." Pozerala sa na Elizabeth, ktorá si práve sadla na gauč. „Rada si nejaký dám."

Na znak uvoľnenia som si sadol vedľa nej. Anita vždy robila veci vlastným tempom. Jej rodičia, ktorí mi slúžili stovky storočí, mali možnosť vidieť záblesky budúcnosti, čo aj ona zdedila. „Nádhera."Lusknutím prstov sa na stolíku pred Elizabeth objavil šálok s čajom. „Pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré máte pane, ona splňuje proroctvo."

„A aké je to proroctvo ?" „Ach spomínala som vám to už pred dvomi storočiami." Zahundrala. Zamávala rukou a z knižnice vyletela kniha a pristála na stole, a otvorila sa na náhodnej strane. „Strana 333 Svätá Trojica."

„Svätá Trojica?" Nepočul som o žiadnom takom proroctve. „A ako môže byť ona príbuzná?" „Už som bola dosť dlho ticho. Čo sa deje?" Pozrel som sa na Elizabeth a potom som sa vrátil pohľadom späť na Anitu. „Vysvetli."

Elizabeth

Pozerala som sa obidvoch ako sa na seba hľadeli. Pozrela som sa do knihy a ako som si myslela neviem prečítať nič z toho, lebo to nie je v slovenčine. Písmo vyzeralo dosť stredoveko. Napila som sa z čaju, ktorý mi dala Anita a čakala som na odpoveď.

„Presne pred tisíc rokmi sa proroctvo objavilo v knihe vekov, avšak nie tu dole. Mala som o tom vízie." „A čo to má spoločne so mnou?" Položila som šálok na stôl a pozrela som sa na Lucifera, ktorý bol hlboko zamyslený. „Vy a Lord Lucifer ste sa už stretli-" „Pred osemnástimi rokmi, mala si šesť a v ten deň pršalo." „Čo?"