Luciferova kráľovná✓

Tridsiata štvrtá kapitola

Elizabeth

Zem pod ich nohami rachotila, začala sa zdvíhať a rozširovať. Lucifer budoval platformu len pre nich.

Obraz v okne zaostril len na nich. Neviem, ako to bolo možné, ale mohli sme počuť každú jednu vec, ktorá sa diala v tom boji.

„Tomuto všetkému sa dalo predísť, keby si s nami jednoducho spolupracoval, Lucifer." Metatron sa uškrnul a zvolal si dva meče do každej ruky.

„Súhlasím s tebou, braček." Raphael dodal a v jeho ruke sa objavil meč nekonečna.

Boj začal. Metatron sa na Lucifera vrhol s mečmi a začal používať rôzne bojové techniky. Lucifer sa všetkým útokom vyhýbal. Raphael sa čoskoro pridal do boja a tým zintenzívnil nebezpečenstvo situácie.

Lucifer otvoril malý portál a vytrhol z neho svoj vlastný meč nekonečna. Našiel ho deň predtým, ako Grimovia prestali robiť svoju prácu.

Bojoval s ním s takým pôvabom, že to bolo úžasné. Odstrčil Metatrona a Raphaela. „Čo hľadám, je hrom!" Priestor zrazu naplnil zvuk hromu a čoskoro po ňom prišiel dážď.

Bol to signál pre poslednú hordu démonov. Vojna sa chystala obrátiť v náš prospech. Lucifer a jeho bratia pokračovali v boji. Držal sa dobre proti svojim dvom mladším bratom, ktorí boli obaja archanjeli.

Keď bol piesok skutočne vlhký. Ľudia z piesku prišli zospodu zeme a začali dusiť anjelov. Čísla začali v priebehu niekoľkých sekúnd rýchlo klesať, ale nie tak rýchlo, ako sme očakávali.

Lucifer zasyčal, môj pohľad sa hneď nasmeroval k nemu. Metatron ho bodol do ramena. Dážď všetkých úplne nasiakol. Z jeho vlasov padali kvapky a presne takisto kvapkala jeho krv na zem. Bola to smrteľná rana, ale neurobil ju meč nekonečna, takže by mal byť celkom v poriadku.

„Stal si sa slabým bratom!" Metatron sa chválil. „Priprav sa zomrieť." Pomaly vyslovoval každé slovo a ešte raz zaútočil na Lucifera.

Lucifer si zvolal druhý meč a bránil sa, zatiaľ čo Metatron a Raphael útočili. Jeho rana sa neliečila dostatočne rýchlo a ja som sa začal obávať. Železo sa stretávalo s oceľou a v pozadí udierali blesky. Lucifer zatlačil Raphaela dozadu, zatiaľ čo ho Metatron bodol do chrbta.

Triasla som sa, pretože to preňho začínalo byť ťažké. Ak sa niečo neurobí, tak sa boj nebude vyvíjať v náš prospech. Moja srdcová frekvencia sa zrýchlila, keď som ich sledovala a zrazu som sa objavila na bojovom poli, no nie v jeho blízkosti. Niekto ma teleportoval.

„A-Ako?" Zai sa začal hemžiť v mojom náručí. „Zlatko, to si urobil ty?"

„Mama." Povedal. „Tata." Bolo to, akoby mi hovoril, že sa bojí o svojho ocka, a že mu musíme ísť pomôcť.

„Zlatko toto nemôžeme urobiť. Keď nás uvidí, tak sa nebude môcť sústrediť na boj. Musíme ísť späť." Snažila som sa nás teleportovať, ale niečo mi v tom bránilo.

Čo sa to deje?

Sledovala som, ako Zaidynove oči žiarili červenou farbou. „Zlatko, prestaň, musíme ísť späť do miestnosti, kde je to bezpečné." Znova nás teleportoval a tentoraz sme boli uprostred bitky.

Oči Anjelov a Démonov na mňa pozerali s poznaním. Anjeli vyzerali prekvapene pri pohľade na dieťa v mojom náručí a to niektorí z démonov využili vo svoj prospech.

Pozrela som sa na plošinu, ktorá bola vo výške dvadsiatich metrov. Bežala som cez bitku a snažila som sa na ňu dostať. Možno, keď sa Zai presvedčí, že Lucifer je v poriadku, tak nás zase teleportuje späť.