Luciferova kráľovná✓

Tretia kapitola

Elizabeth

Odstránil ruku z môjho ramena a začal prudko ťahať môj závoj. Odstrčila som jeho ruku.

„Otče čo to robíte?" Môj hlas sa naplnil strachom.

Nikdy nám nebolo povolené ukazovať svoje vlasy. Bol to on, kto nám povedal, že takto vyzývame opačné pohlavie, aby sme upokojili svoje túžby a sexuálne myšlienky. Rýchlo som sa postavila a odstúpila od neho. „Otče prečo sa chováte takto, ako ste mohli?" Cítila som sa poškvrnene, aj keby chcel len vidieť moje vlasy.

Stál tam a pozeral sa na mňa. Na jeho tvári nebol žiadny výraz, zrazu ma chytil. Jeho ruky začali strhávať a trhať moje oblečenie. Snažila som sa od neho dostať preč. Mala som voľné ruky, tak som ho začala udierať do tváre.

„Prestaň ty štetka!" Jeho ruka ma udrela do tváre a moje videnie bolo hmlisté. Spadla som na zem kvôli tomu úderu.

„Mal som vedieť, že budeš náročnejšia. Sarah mi povedala, že si namyslená štetka."

„Sarah?" Zašepkala som. Ako mohla? Bola mojou kamarátkou od vtedy, keď som tu prišla.

„Áno Sarah." Pomaly sa začal na jeho tvári objavovať úškrn. „Musím uznať, že Sarah bola dobrá v sexe." Začal sa smiať, ako keby mu prišlo niečo smiešne.

Vo svojich očiach som začala cítiť vlhkosť. „Bože, pomôž mi." Zašepkala som.

„Boh! Boh!" Zosmiešnil ma a potom sa zase začal smiať. Ako nikto nemohol počuť mňa alebo jeho? Niekto to musel počuť. Pomaly sa približoval ku mne. Keď som sa snažila vyskočiť na nohy. Môj chrbát prišiel do kontaktu so stoličkou. Bez rozmýšľanie som ju chytila a hodila ju po ňom a zavrela oči. Počula som hlasné zavrčanie a potom buchnutie, keď spadol na zem.

Keď som otvorila oči videla som ako mu z hlavy tečie krv a jeho telo sa nehýbalo. Z mojich úst vyšiel výkrik.

O môj bože, ja som ho zabila!

Cítila som vlhkosť na mojich lícach, keď som sa dotkla tváre zistila som ,že plačem. Budú si myslieť, že som ho úmyselne zabila. Pôjdem do väzenia a do pekla. Ešte raz som sa pozrela na jeho telo a pocítila som strach, ktorý prešiel celým mojim telom. Vyskočila som na nohy a začala bežať.

Vybehla som z budovy, ktorú som nazývala deväť rokov domovom. Cítila som, ako keby vietor bol môj jediným nepriateľom. Otvorila som veľkú bránu a vybehla som na ulicu. Moje srdce v hrudníku bilo tak rýchlo, ako keby malo vybuchnúť. Nebo začalo bubnovať, boli počuť blesky. Boh musí byť na mňa nahnevaný, preto lebo som zhrešila. V raji pre mňa nebude miesto.

Obloha sa otvorila a kvapka po kvapke začala dopadať na zem ako moje frustrácie. Moje oblečenie už premoklo, ale aj tak som stále bežala. Cítila som, akoby ma moja róba sťahovala k zemi. Bola som celá od blata, ale stále som bežala.

Možno už nastal čas, aby som opustila tento svet. Pouličné osvetlenie sa vyplo a pred mojimi očami sa zjavil veľký strom. Nemohla som sa zastaviť predo mnou bol veľký spád, aj keby som sa snažila zastaviť nevyhla by som sa mu.

Tvár som si zakryla rukami a zavrela som oči, očakávala som nevyhnutné. Moje telo narazilo do stromu, úder mi vyrazil dych z pľúc. Na chvíľu som cítila, akoby som lietala.

Pomoc!

Moje telo spadlo na zem a kotúľalo sa cez mokrú cestu, čo ma donútilo kričať. Keď konečne zastavilo ležala som na chrbte. Cítila som, akoby každá kosť v mojom tele bola zlomená a na niektorých miestach som cítila, akoby moja koža bola v plameňoch. Bola som si istá, že asfalt zanechal veľké poškodenie na mojom tele. Nemohla som sa hýbať. Stratila som všetok cit v tele. Dážď padal na mňa.

Takto ma Boh trestá?

Začala som plakať a moje slzy sa pridali k dažďu. Plakala som kvôli seba, priateľstvám, aj keď som žiadne nemala, plakala som kvôli všetkému zlému, čo sa stalo v mojom živote. Bolo to, ako keby som sa vrátila späť domov. Za chvíľu som sa cítila ľahkomyseľne a zavrela som oči. Dážď prestal padať. Nie, to nie stále padal, lebo som ho mohla počuť, ale prečo ho necítim?

Pomaly a s povzdychom som otvorila oči. Pozerali sa na mňa krvavo červené oči. Vyzeral, akoby bol vytesaný samotným Bohom. Stále sa na mňa pozeral a jedno z jeho obočí sa mierne ohlo.

Kto to bol? Prečo som nekričala o pomoc? Žiadny človek nemá krvavo červené oči, ale pripadali mi povedomé. Mohla som počuť tiché zašepkanie v pozadí, ale ja som bola unesená jeho očami. „Takže, to si bola ty." Nepýtal sa ma žiadne otázky, len ma pozoroval.

Keď som sa obzrela za neho videla som dážď ako padá, ale nedotýkal sa jeho ani mňa.

Usmiala som sa, keď moje videnie začalo byť tmavšie a tmavšie. Zomierať pred niekým tak nádherným ako anjel by nebolo tak zlé a možno Boh bude milosrdný a udelí mi maličký domček vedľa jeho perleťovej brány.

Lucifer

Vôňa sexu a túžby sa vírila okolo baru, sadol som si na gauč a pozeral sa na ľudí ako sa bijú. Cerberus si položil hlavu na moje nohy a zavreli si oči. Pozrel som sa na hodinky a zistil dom, že za chvíľu nastane čas, kedy sa budem musieť vrátiť domov. Postavil som sa, strhol som ženu zo mňa a pobral som sa z klubu preč. Cítil som sa mierne zlomyseľne, a tak som zvýšil ľudské túžby v miestnosti. O chvíľu všade lietalo oblečenie mužské aj ženské.

Omnoho lepšie.

Pokračoval som v mojej ceste, pokým som nevyšiel von. Obloha bubnovala a silno sa blýskalo. „Čo otče nepáči sa ti moja zábava?" Smial som sa, keď som zrazu zacítil ako bežím a v mojej ceste vidím strom. A potom to hneď zmizlo, stále som stal vonku pred klubom. „Čo to bolo?"

Pomoc!

Hneď potom nasledovali ďalšie výkriky, ktoré by mi normálne spôsobovali radosť, ale teraz som sa cítil podivne. „Otče, čo mi to robíš?" Pred očami sa mi zjavil obraz ako niekto leží na zemi. A potom to zmizlo. „Čo sú toto za triky?" V mojej hlave som počul ženský hlas, ktorý ma volal.

Položil som si ruky na uši. Cítil som sa dezorientovane. Carberus začal štekať. Zavrel som oči a videl som osobu, ktorá ležala na zemi. Mrknutím oka som stál hneď u nej.

Pozeral som sa do hnedých očí, ktoré som už niekde videl, potom sa zatvorili a nasledoval výdych. Volajúci ženský hlas bol čoskoro preč, keď som sa pozrel na tú ženu. „Takže, to si bola ty."