Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 1 - NIRA BENETTONOVÁ

Posledné slnečné lúče presvitali pomedzi stromy Zakázaného lesa, leto sa pomaly chýlilo ku koncu. Dni boli ešte teplé, no noci už prezrádzali, že onedlho chladná jeseň prevezme vládu nad počasím.

Severus Snape bol ten deň mimoriadne unavený. Do konca prázdnin ostával ešte týždeň. V Rokfortskom hrade zatiaľ nebolo študentov, no učitelia sa pomaly vracali do svojich izieb a kabinetov. Všetci okrem učiteľa obrany proti čiernej mágii. Severus sa už ani nepokúšal žiadať riaditeľa o toto miesto. Zakaždým ho odmietol. Jedného dňa mu ho sám ponúkne a on si potom dobre rozmyslí, či tú ponuku prijme.

Už to bol týždeň, čo sa s Dumbledorom naposledy rozprávali. Celý ten čas strávil striedavo medzi Fénixovým rádom a Temným pánom. Úloha dvojitého agenta ho vyčerpávala a desila viac, než bol ochotný sám sebe pripustiť. Neustále strážiť svoje myšlienky, neustále žiť v napätí a strachu z odhalenia. Temný pán sa stal po svojom návrate ešte krutejším a nevypočítateľnejším. Nikto si nemohol byť ničím istý. Isté bolo len to, že zradca neumrie rýchlo a bezbolestne.

Oklepal sa, pevnejšie zovrel rúčku svojho kufra. Strach robí myseľ slabú a zraniteľnú a jemu okrem života neostalo nič, o čo by musel mať strach. Života, ktorý napokon za veľa i tak nestál. Začiatok školy a vyučovania ho aspoň pripúta dlhšiu dobu na jedno miesto. Aj keď predstava márnej snahy naliať do tých tupých hláv čo i len trochu rozumu ho obzvlášť netešila. Unavene si potichu vzdychol a prešiel bránou.

„Severus! To je dobre, že si už tu!" Minerva McGonagallová, zástupkyňa riaditeľa, sa mu postavila do cesty, len čo prešiel veľkými dubovými dverami. „Albus chce s tebou hovoriť!"

Už za jeho študentských čias bola vedúca Chrabromilu priveľmi upätá a prísna. S tým svojím škótskym akcentom a tuhým drdolom stiahnutým na temene hlavy. Ani po tých rokoch sa Minerva nezmenila. Rovnako chladná, zásadová a neodbytná, rovnako oddaná Dumbledorovi. Jej prístup k Severusovi sa nezmenil, ani keď sa z neho stal jej kolega a vedúci Slizolinu. Fakulty, ktorá bola chrabromilskej odvekým rivalom.

„Teraz?" Severus sa ani nenamáhal zakryť otrávený tón. Všetko potrebné mu už Dumbledore oznámil po Félixovi a to ostatné snáď môže chvíľu počkať.

„Povedal mi, že len čo dorazíš, máš k nemu prísť! Je vo svojej pracovni," profesorka transfigurácie si založila ruky cez prsia a netrpezlivo nakrčila nos.

„To si ani nemôžem odložiť kufor?" oboril sa na ňu jedovato. Dnes toho mal naozaj dosť.

Zástupkyňa riaditeľa však bola neoblomná, preto sa s nahnevaným odfrknutím pobral ku schodisku. Minervin zničujúci pohľad uprený na jeho chrbát okázalo ignoroval.

Zastavil sa na druhom poschodí pred kamennou príšerou. Povedal heslo, a keď príšera odskočila, odkrylo sa kamenné schodisko špirálovito stúpajúce nahor. Nastúpil naň a o chvíľu sa ocitol pred mohutnými drevenými dverami so strieborným klopadlom v tvare griffona.

Zdvihol ruku, že zaklope, v tom sa zarazil. Cez dvere prenikal zvuk Dumbledorovho hlasu a pomedzi to aj neznámy ženský hlas. Rozprávali sa nahlas, aj keď nikto z nich nekričal, s najväčšou pravdepodobnosťou však šlo o hádku.

„Nevyčítaj mi to, Albus! Moc dobre vieš, prečo som prišla!"

„Práve preto som nechcel, aby si sem chodila."

„Mohol si mi v tom zabrániť, no neurobil si to. Prečo sa o tom teda bavíme? Obaja veľmi dobre vieme, že na to nemáš právo. Nič na tom nemení ani fakt, že si mi zachránil život!"

Snape nevedel, čo si má o tom myslieť, počúvať za dverami Dumbledorovej pracovne sa mu však zdalo nedôstojné, obzvlášť keď s ním potreboval tak súrne hovoriť. Zaklopal krátko a silno, v tej chvíli hlasy stíchli. Chvíľu sa nič nedialo, naraz sa z pracovne ozval riaditeľov hlas: „Kto je to?"