Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 4 - PROBLÉMY SA MÔŽU ZAČAŤ

Bezcieľne blúdila po chodbách. Hustý dážď vytrvalo bubnoval do okien, za ktorými vládla nepreniknuteľná tma. Z Veľkej siene sa ešte tlmene ozývalo zopár hlasov, ale na chodbách bolo prázdno. Nira sa zastavila uprostred jednej z nich. Tak dlho sa tešila, až konečne bude môcť prekročiť prah Rokfortu a teraz toto. Po líci jej stiekla slza, hneď si ju však zotrela. Zakázala si plakať, no na duši sa jej usadil veľký nepríjemný balvan.

„Dievča, čo tu ešte robíte?!" zo zamyslenia ju odrazu vyrušil prísny hlas profesorky McGonagallovej. Profesorka sa mračila, no keď uvidela Nirine červené oči, jej výraz trochu zmäkol. „To, že vás klobúk zaradil do Slizolinu, nie je žiadna tragédia," skrížila si ruky cez prsia, neprestávala jej hľadieť do očí. „Profesor Dumbledore mi povedal, že ste študentka s jedným z najlepších prospechov vo vašom ročníku. Každá fakulta potrebuje dobrých študentov. Slizolin nevynímajúc. Už sa netvárte tak nešťastne a bežte sa ubytovať. Zajtra to bude vyzerať lepšie než dnes."

Nira o tom dosť pochybovala, ale nemala už silu dohadovať sa. Tak len prikývla. Prešla okolo profesorky so sklonenou hlavou, vydala sa späť k Veľkej sieni. Možno tam narazí na nejakého ochotného Slizolinčana, ktorý jej ukáže cestu a povie heslo. Pomyslela si trpko. No nemala moc na výber. Ani len netušila, kde by sa tá prekliata fakulta mohla nachádzať. Mala však šťastie. Len čo vyšla spoza rohu smerom k Veľkej sieni, dverami sa vyšuchtali dve mohutné postavy v slizolinských habitoch.

Nira sa hneď zas schovala za roh, aby si ju nevšimli. Vytiahla svoj prútik a zašepkala: „Disillusio!" Hrotom sa dotkla svojich tmavohnedých vlasov, v okamihu pocítila, ako sa jej po tele rozlieva maskovacieho kúzlo. Pozorne sa poobzerala a keď si bola istá, že je takmer neviditeľná vykukla spoza rohu.

Tí dvaja už vykročili pomalou kolísavou chôdzou opačným smerom ku schodom do podzemia. Nira sa opatrne vydala za nimi. Našľapovala potichu a udržovala si dostatočný odstup. Obaja patrili do skupinky okolo Malfoya, ktorá dnes šikanovala toho malého chlapca. Škoda, že ich potrebovala, také menšie výchovné zaklínadlo by si zaslúžili. Navyše moc múdro nepôsobili. Kráčali pomaly, bez slova, akoby len sám pohyb naplno zamestnával ich mysle. Nira sa musela pri každom druhom kroku zastaviť. Už si začínala myslieť, že dnes sa do tej slizolinskej klubovne vôbec nedostane, keď v tom sa obaja nečakane zastavili pred vysokou vlhkou kamennou stenou.

„Jak je to heslo?" zahuhlal jeden z nich.

„Hmm... myslím, že..." druhý Slizolinčan bol asi o hlavu nižší od toho prvého a mal nezvyčajne vysoký hlas, „už viem, Slizolinov potomok!" Kamenné dvere ukryté za stenou sa otvorili.

Nira zaťala päste. Slizolinov potomok? Tí špinavci sa vôbec nesnažili ukryť, komu sú vlastne lojálni! Stačila sa prešmyknúť dnu, než sa priechod opäť uzavrel.

Slizolinská klubovňa bola dlhá nízka podzemná miestnosť s nevľúdnymi kamennými stenami a stropom, z ktorého na reťaziach viseli guľaté zelenkasté lampáše. Naproti vchodu pod ozdobnou rímsou kozuba praskal oheň a okolo neho vo vyrezávaných kreslách s vysokými operadlami sedelo zopár slizolinských študentov, ktorí sa ticho rozprávali. Nikto z nich nevenoval prichádzajúcim ani najmenšiu pozornosť.

Nira sa opatrne rozhliadla. Mala pocit, akoby vkročila do klietky nejakého nebezpečného dravca. Alebo skôr obrovského hada. Hady tu boli všade. V strieborno zelenom erbe visiacom nad krbom, ako ornamenty vyrezávané na drevených kreslách, ako svietniky visiace na stenách po celom obvode miestnosti. So zelenými očami, vycerenými zubami a rozoklaným jazykom, akoby ju pozorovali. Mimovoľne sa striasla.

„Crabbe, Goyle!"

Nira takmer nadskočila, keď sa len pár centimetrov od nej ozval Malfoyov hlas. Len-len že sa stihla uhnúť. Draco Malfoy prefrčal okolo nej a zastal si pred svojimi pätolizačmi. „Kde ste boli tak dlho?! Zase ste sa napchávali vo Veľkej sieni, čo?"