Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 13 - CHARLOTTA

Predstavovať si Severusa Snapea ako zamilovaného puberťáka bolo dosť desivé. Neustále zamračený, zlostný a hrôzu naháňajúci profesor rozhodne nepôsobil ako niekto, kto by bol schopný kohokoľvek milovať. No i tak sa Nira tým myšlienkam nemohla ubrániť. Preto sa nebolo čomu diviť, keď ďalší z jej elixírových pokusov skončil v odpade.

„To je už tretie H, Benettonová!" poznamenal profesor znudeným tónom, keď si jej známku zapisoval do notesa. „Keď som v lete schvaľoval vašu žiadosť o navštevovanie mojich hodín na MLOK, profesor Smith ma v liste ubezpečoval, že ste veľmi nadaná a vaše elixíry predčia moje očakávania," nepríjemne sa uškrnul. „No zatiaľ som získal dojem, že buď profesor Smith senilnie, alebo nie je takým odborníkom ako o sebe tvrdí. Inak by vás nemohol považovať za výnimočne nadanú pre elixíry!"

„Dnes nemám svoj deň," precedila Nira pomedzi zuby.

„V tom prípade som zatiaľ nebol svedkom žiadneho z vašich dní," poznamenal profesor sarkastickým tónom. „Ešte jedno H a môžete sa pridať ku svojim Weasleyovským priateľom."

Sakra! Pomyslela si. Ak to takto pôjde ďalej na aurorskú kariéru môže rovno zabudnúť. „Polepším sa," povedala potichu.

Snape sa jej zahľadel do očí, opäť sa nepríjemne uškrnul. „O tom pochybujem."

Bastard!

„Do konca týždňa spracujete tému: Posilovací roztok a jeho vedľajšie účinky, na dva zvitky pergamenu a radil by som vám, neodfláknuť to ako obyčajne. Hodina skončila."

„Ten Snape ju fakt neznáša, čo?" doľahol k nej tichý šepot blonďavého dievčaťa adresovaný Morenovi, keď všetci vychádzali z učebne.

Áno, neznáša ju! A ona jeho neznáša čím ďalej, tým viac! Čo by tak Snapík asi povedal, keby sa po chodbách objavili letáky s titulkom: Snape miluje Lily Potterovú?

„Si hnusná a pomstychtivá!" napomenul ju jej vnútorný hlások.

Nira s ním pre tento raz musela súhlasiť. Ak Snapeova láska k Lily bola hlavným dôvodom jeho pomoci Rádu, Albus by sa jej zrejme nepoďakoval, keby toto vyniesla na svetlo sveta. No každopádne, nech ktokoľvek tvrdí, že láska robí ľudí lepšími, mal by sa zoznámiť s profesorom elixírov!

---

O deň neskôr, chvíľu po ôsmej večer, sa Nira vracala z knižnice, keď odrazu chodbou zaznel zúfalý výkrik. Chodba na prvom poschodí bola ľudoprázdna. Niru prepadol nepríjemný pocit. Siahla po svoj prútik a po krátkom zaváhaní sa vydala smerom, odkiaľ zvuk prišiel.

„Nechajte ma na pokoji!" začula zúfalý dievčenský hlas, len čo zahla za najbližší roh.

„Však mi ti nič nerobíme. Zatiaľ. Len kontrolujeme, či si si urobila domáce úlohy." Zvuk sypajúcich sa vecí sprevádzal smiech niekoľkých chlapčenských hlasov.

„Flipendo!" vykríkol dievčenský hlas.

„Protego!" ozval sa vzápätí chlapčenský. „To si prehnala!"

Nira vyšla spoza rohu a naraz ostala zarazene stáť. Pri stene sa krčilo mladé dievča v slizolinskom habite, zrejme prvý ročník a prútikom mierilo na zjavne starších štyroch chlapcov v habitoch s červeno-zlatým lemom, ktorí sa nad ňou týčili. V tvári malo zdesený výraz. Jeho taška bola hodená na zemi a veci rozsypané okolo. Z rozbitého kalamára na zem kvapkal atrament a malá čierna kaluž sa zväčšovala.

„Hej!" zvolala Nira len čo sa spamätala. „Nechajte ju na pokoji!"

Štyria chlapci sa okamžite otočili a traja z nich na ňu namierili prútiky. „Nepleť sa do toho!" zavrčal najstarší, zrejme piatak alebo šiestak.