Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 10 - KONEČNE VÍKEND

Nevedela, ako dlho spala, no keď sa prebudila, obloha za malým okienkom pod stropom mala ružovú farbu. Rukou si pretrela oči, zaškúlila na budík. Bolo pol šiestej. Prespala takmer celý deň, i tak sa necítila o nič lepšie. Mala by sa ustrojiť a ísť sa aspoň navečerať. Vôbec sa jej však nechcelo ísť tam von a kohokoľvek vidieť. Žiaľ Merlinovi, nemala na výber. Nemohla sa tu schovávať do konca života. Posadila sa. Strapaté vlasy si stiahla do copu, naraz jej padol zrak na roličku pergamenu ležiacu na stole.

Ako sa to sem dostalo? Siahla po nej, bola však zapečatená. Poklopala po pergamene prútikom a čarovná pečať povolila. Okamžite spoznala to štíhle, okrasné písmo.

Príď zajtra o ôsmej večer do mojej pracovne. A.

Zamračila sa. Akoby to už všetko tento týždeň nestačilo. Teraz dostane vynadané ešte aj od Albusa. Mala sto chutí opäť padnúť do vankúšov a ideálne sa už nikdy nezobudiť. Miesto toho sa však postavila. Pergamen zmačkala do guličky. Obliekla sa a po krátkej zastávke v kúpeľni vošla do spoločenskej miestnosti.

V tomto čase sa v nej nachádzalo celkom dosť študentov. V malých skupinkách boli rozsadení tu a tam. V jednom rohu sa väčšia skupinka dievčat viacerých ročníkov na niečom chichotala. V inom rohu si mladší študenti opakovali zaklínadla a mávali pri tom prútikom. Pred krbom sedela dvojica chlapcov, čo hrali pľuvadlíky, ich kamaráti stáli nad nimi a nahlas ich povzbudzovali. Pri neďalekom stole sa pár šiestakov skláňalo nad učebnicami. Z malého rádia potichu vyhrávala najnovšia skladba od Sudičiek a pri vchode do chlapčenských spální sa vášnivo bozkával chlapec s dievčaťom, ktorí patrili do skupinky okolo Morena. Moren ani Malfoyova parta v klubovni neboli.

Len čo sa Nira objavila vo dverách, všetko to naraz utíchlo, všetky pohľady sa k nej otočili. V tom tichu bolo počuť len praskanie ohňa v krbe a doznievajúce tóny populárnej piesne. Nikto sa nesmial, nikto nič nepovedal. Nira si pomyslela, že je to skoro tak nepríjemné, ako keď po nej pokrikovali a pohadzovali veci. Prešla spoločenskou miestnosťou k východu, všetky pohľady ju ostražito sledovali, až dokým nevyšla von.

Aspoň na ňu nikto neútočil. I keď to zrejme bola len otázka času. S pochmúrnou náladou zamierila do Veľkej siene.

„Nira!" otočila sa. Zo vstupnej haly za ňou bežal George. V jednej ruke zvieral metlu, stále oblečený v chrabromilskom metlobalovom drese, na ktorom bolo jasne vidieť pár kvapiek zaschnutej krvi. „Si v poriadku?" spýtal sa udýchane, len čo ju dobehol.

„Som. Ale ty? Čo tá krv?" kývla hlavou k jeho dresu.

George mávol rukou. „Katie sa na tréningu trochu zranila, tak sme ju s Fredom odprevádzali do nemocničného krídla," ustarane jej pozrel do tváre. „Čo mal znamenať ten včerajšok?"

Nira zaťala čeľuste, pokrútila hlavou. „Ako si asi počul, Snapeov trest!"

„Ja toho Snapea osobne rozštvrtím a vyvarím v jednom z jeho kotlíkov!" z tváre mu vyžarovalo rozhorčenie.

Nira pokrútila hlavou. „Zaslúžila som si to."

„To nemyslíš vážne!"

„Ale áno. Nechala som sa hlúpo nachytať. Vlastne môžem byť rada, že ma zo školy rovno nevylúčili."

George nesúhlasne nakrčil čelo. „Chceš povedať, že si na Malfoya zaútočila bezdôvodne? Ako to niektorí tvrdia?"

„Jasne, že nie. Malfoy ma napadol ako prvý, ale je jasné, že mne veriť nikto nebude."

„To nie je pravda. My všetci veríme, že si za to nemohla. A takýto trest... To je...." rozčuľoval sa. „Včera sme mali dlho tréning. Keď sme zistili, čo sa stalo, už si v sieni nebola. Angelina na Jenny poriadne nakričala, keď sa priznala, že ti aj ona priniesla svoje veci. Vždy som si o nej myslel, že je hlúpa, ale toto vážne prehnala."