Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 25 - NEČAKANÁ NÁVŠTEVA

Dalo sa predpokladať, že v pondelok na rannej dvojhodinovke elixírov ich stretnutie nebude moc príjemné. Snape bol stále veľmi bledý, akoby prešiel nejakým veľmi nepríjemným vnútorným otrasom. Za celú dobu jej nevenoval jediný pohľad, jediný komentár, okolo jej lavice prechádzal, akoby tam nikto nesedel. Úlohu o Všehodžúse pred ňu len tak hodil. V ľavom hornom rohu síce svietilo P, no v jej úlohe nebola žiadna profesorova poznámka, žiadne vylepšenie. Nira ho celú dobu sledovala očami a snažila sa zachytiť jeho pohľad, neúspešne.

Ten deň sa však ešte neskončil. Po obede sa vo vstupnej hale skoro zrazila s Georgeom. Nikoho iného v tú chvíľu nevidela radšej a zatúžila po jeho objatí. George sa však tváril odmerane.

„Ahoj," pozdravila ho Nira a usmiala sa.

George jej úsmev neopätoval, miesto pozdravu sa spýtal: „Ako si si užila sobotu?"

Nira sa zarazila. George predsa nemôže nič vedieť. „Čože?"

„Bavila si sa dobre?" pokračoval a tváril sa pri tom trpko.

„O čom to hovoríš?" spýtala sa Nira nechápavo.

„Počul som, že si v sobotu v knižnici nebola!"

„Učila som sa v izbe," odvetila a snažila sa tváriť pokojne.

„V Morenovej izbe?" zamračil sa George.

„Čože?!" pokoj bol ta-tam.

„V sobotu sme v Rokville stretli Montaguea. Robil si zo mňa srandu, vraj som hlupák, lebo ty sa už nejakú dobu ťaháš s Morenom!"

Nira prekvapene zamrkala. „To nie je pravda!" ohradila sa vzápätí.

„Takže nie je pravda, že si bola minulý týždeň v jeho izbe?" pokračoval George, pričom z nej nespúšťal oči.

Vedela, že zbledla a vedela, že si to všimol. Nanešťastie si to vyložil tak, že sa jeho podozrenie potvrdilo.

„Ako som mohol byť taký hlupák?!" zvolal a zamračene krútil hlavou.

Nira ho chytila za ruku, no on sa z jej zovretia vykrútil. „George, prisahám ti, že s Morenom nič nemám!"

„Tak s niekým iným?" precedil pomedzi zuby.

„S nikým nič nemám!" vyhlásila a až bolestne si uvedomovala, aká je to trpká pravda.

„Ale mňa nemiluješ!" pokračoval George. Bolo to skôr konštatovanie, než otázka.

„George..." začala, no on ju prerušil.

„Nie, Nira! Odpovedz mi! Miluješ ma alebo nie?"

Mlčala, nemohla sa prinútiť čokoľvek povedať. Mala ho rada, nechcela ho stratiť, no popravde, láska to nebola.

George sa však vzápätí trpko pousmial. „Mlčanie je tiež odpoveď," poznamenal.

„Prepáč," vydýchla Nira nešťastne, „chcela som, naozaj... si skvelý chalan, ale... nejde to naprogramovať."

„Mala si mi to povedať hneď!" povedal tichým hlasom. „Nemusel som zo seba robiť vola!"

„George, prosím, nehnevaj sa na mňa."

„Fred mal pravdu, nikdy som nemal veriť Slizolinčanke!" precedil pomedzi zuby, otočil sa a ju tam nechal stáť, už sa neobzrel.

---

„Nira, stalo sa ti niečo?" spýtala sa jej Daphne v utorok na transfigurácii.

Nira sa na hodinu vôbec nemohla sústrediť. Celú dvojhodinovku opakovali kúzla najčastejšie sa vyskytujúce na skúškach. Nebola schopná poriadne predviesť ani jedno.