Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 17 - NÚDZOVÁ MIESTNOSŤ

Otvorila oči. Stále ležala v mäkkej posteli s tmavozeleným baldachýnom, no cítila sa podstatne lepšie. Skúsila sa posadiť. Drobné pichnutie v boku bol len nepatrný pozostatok toho, čo zažívala predtým.

Započúvala sa do okolitých zvukov, všade bolo ticho. Oheň v krbe už dávno vyhasol, miestnosť osvetľovala len sviečka na stolíku pri jej hlave, ktorá stratila značnú časť zo svojej dĺžky.

Potichu si odkašľala, znovu sa započúvala. Nič. Žeby ju tam Snape nechal samú? Zvesila nohy z postele, postavila sa. Tentoraz sa jej už hlava nezamotala a zdalo sa, že bude schopná aj normálne chodiť. Z nosu opatrne odstránila obväz, ktorý jej čiastočne zakrýval zorné pole. Vzala si prútik položený na stolíku, pomaly, obozretne sa vydala ku dverám, ktorými predtým Snape vošiel.

„Accendunt lucernam," zašeptala, keď nimi prešla.

Sviečky v svietnikoch pozdĺž stien sa rozsvietili. Ocitla sa v miestnosti o čosi väčšej než bola tá s posteľou. Prostriedku dominoval kožený, značne ošúchaný, ale pomerne pohodlne vyzerajúci gauč s dvomi koženými kreslami. Na gauči bol vankúš a zhrnutá deka. Zdalo sa, že práve na ňom profesor strávil dnešnú noc. Pred gaučom po Nirinej pravej ruke stál veľký kamenný krb, v ktorom ešte tlelo zopár uhlíkov. To, čo ju však najväčšmi upútalo, boli regály od zeme až po strop naplnené knihami, zaberali väčšiu časť steny z ľavej strany gauča. I z miesta, na ktorom Nira stála, bolo jasné, že Snape má skutočne rozsiahlu zbierku všakovakej literatúry. Na jej skúmanie však nebol čas.

Vykročila popri stene obloženej skrinkami z tmavého dreva, aby sa dostala k dverám vedúcim z miestnosti. Vedľa nich viseli neveľké jednoduché hodiny. Práve ukazovali o päť minút jedenásť. Pokiaľ sa Snape zrovna neprechádzal nočným Rokfortom, dalo sa predpokladať, že je doobedie a ten nešťastný metlobalový zápas.

Podišla k dverám, siahla na kľučku. „Zamknuté!" zašomrala sklamane. Snape ju tam proste zamkol a odišiel.

Ešte raz sa poobzerala okolo seba, následne prútik zodvihla k svojim vlasom. Splývajúce zaklínadlo ju obalilo a ona si konečne trochu vydýchla. Takto ju aspoň nikto len tak neuvidí. Nepochybovala, že Snape ju tam zamkol preto, aby jej neskôr mohol vymazať spomienky na tú udalosť. Ona by to tak na jeho mieste urobila. Tých spomienok sa však nemienila vzdať, bola odhodlaná dostať sa odtiaľ stoj čo stoj.

Po krátkom sústredení zo vzduchu vyčarovala zámočnícku planžetu a napínač. Prútik si strčila za ucho, zasunula nástroje do zámku a po chvíľke štelovania zámok potichu cvakol. Odhalilo sa drevené schodisko vedúce nadol, ktoré končilo ďalšími dverami. Pomaly opatrne zostúpila k nim a započúvala sa. Nikde sa nič neozývalo. Stlačila kľučku. Aj tieto dvere boli zamknuté, no i ony po chvíľke povolili.

Ocitla sa v jej tak známej profesorovej pracovni. Prekvapene zamrkala. To teda boli tie zamknuté dvere vedľa skladu surovín. Mávla prútikom, oboje dvere za jej chrbtom sa s tichým klapnutím zavreli. Než sa však dostala na chodbu, musela premôcť aj tretí zámok. Opatrne vykukla von. Všade bolo prázdno.

Obozretne vykročila chodbou osvetlenou fakľami a bosé nohy ju na studenej dlážke oziabali. Pri ceste do slizolinskej klubovne nestretla živú (ani mŕtvu) dušu. Klubovňa tiež bola ľudoprázdna. Len čo sa ocitla v dievčenskej kúpeľni oproti svojej izbe, zavrela dvere a zrušila splývajúce zaklínadlo. Ostala neveriacky hľadieť na svoj odraz v zrkadle. Tmavé vlnité vlasy mala rozcuchané a odstávali jej na všetky strany, pod očami svietili tmavé kruhy a jej nos, stále trochu napuchnutý, hral všetkými farbami od modrej, cez zelenú až po žltú.

„Krucitroll!" vydýchla vydesene.

Pomaly, opatrne odmotala hrubý obväz, ktorý sťahoval jej hrudník. Na značnej časti jej ľavého boku svietila veľká modrina, už čiastočne vyblednutá.