Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 32 - MLOK

Napriek Nirinej zamilovanosti skúšky existovať neprestali. Prípravy boli v plnom prúde, nervozita narastala a ona sa napokon pod Severusovým vedením konečne začala učiť delenie moci.

Princíp nebol ťažký. Ako jej Severus vysvetlil, kľúčové bolo oddeliť od seba dva rozdielne prúdy moci. Niečo ako keby ste mali jednou rukou opisovať kruhy a druhou mávať. Teória pekná, ale i keď to bolo hlavne o tréningu, ako jej profesor tvrdil, ani na tretej hodine sa jej nepodarilo významne pokročiť.

„Nira, koľkokrát ti mám hovoriť, aby si s tým prútikom tak nemávala? Tým tomu zaklínadlu nepomôžeš, akurát môžeš spôsobiť zranenie mne alebo sebe. Prípadne obom."

Nira frustrovane vydýchla. „Ja už naozaj neviem, ako to mám urobiť. Čakala by som, že na tretej hodine už aspoň aký-taký pokrok urobím, ale akoby som v sebe mala nejaký blok!" Rezignovane zvesila ramená a Thorax, ktorý obaľoval jej telo, zatiaľ čo sa snažila údernou kliatbou zasiahnuť terč, zmizol.

„Vravel som ti, že je to náročné kúzlo a treba sa k nemu prepracovať postupne," povedal Severus po chvíľke ticha. „Zrejme pre teba ten čas ešte nenastal."

Nira sa nespokojne zamračila. Ticho opäť naplnilo miestnosť.

„Na čo myslíš?" premerala si ho. Zdalo sa, že sa snaží vyhnúť jej pohľadu.

„Mali by sme si dať pauzu," vyhlásil odrazu, jeho oči sa opäť stretli s jej pohľadom.

Nira naňho zarazene hľadela. „Narážaš na hodiny obrany, či na nás dvoch?" spýtala sa potichu.

„Oboje."

Naprázdno prehltla, no prinútila sa k pokoju. „Urobila som niečo, čo ťa nahnevalo?"

„Nie."

„Tak prečo ma od seba odháňaš?"

Pokrútil hlavou. „Neodháňam ťa, bol by som však nerád príčinou tvojej spackanej budúcnosti."

„Čože?" zatvárila sa nechápavo. „O čom to hovoríš?"

„Minerva sa včera v zborovni podivovala nad tvojím zhoršeným prospechom behom posledných dvoch týždňov," zamračene jej pozrel do očí.

„Ale..." začala obranne, Severus ju však prerušil.

„Ani na mojich hodinách sa nedokážeš poriadne sústrediť."

Nira sa pomaly nadýchla. „Nie je to jednoduché," precedila pomedzi zuby.

„Preto si myslím," pokračoval Severus, „že by sme si mali dať pauzu. Ja mám tiež povinnosti. Blíži sa koniec školského roku a i keď to nevidíš, aj my učitelia máme veľa práce."

„Hovoríš to naozaj len kvôli tomu, alebo je za tým niečo iné?"

Severus pokrútil hlavou. Natiahol ruku a neposlušný prameň vlasov jej odhrnul z čela, zastrčil ho za ucho. „Nič iné za tým nie je," vyhlásil, „po skúškach budeme pokračovať."

„Sľubuješ?"

„Áno."

Nira mu chvíľu skúmavo hľadela do očí snažiac sa nájsť tam pravdivú odpoveď. Severusove oči boli temné ako vždy, svetlo sa v nich odrážalo a na ňu z nich hľadel z každého oka jej vlastný odraz. Odpovede sa však nedopátrala. Napokon, legilimenciu nikdy neovládala. Preto len privrela oči, objala ho okolo pásu, čelo si oprela o jeho rameno a celkom potichučky zašepkala: „Verím ti."

---

Naozaj sa snažila Severusovi veriť, že to robí pre jej dobro, no z ich odlúčenia radosť nemala. Učenia však mala vyše hlavy, a keď ho nemala nablízku, text písaný v učebniciach predsa len dával väčší zmysel.