Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 6 - PO ŠKOLE

Po tom rozhovore s Morenom sa už na nič nemohla sústrediť. A aj keď svoj názor na Slizolin nezmenila, nemohla sa ubrániť pocitu viny, že ho s úsmevom na tvári pripravila o päťdesiat bodov. O Slizoline mala vždy tú najhoršiu mienku. Fakulta plná smrťožrútov, zradcov a pätolizačov. Nikdy ju nenapadlo, že tam môžu chodiť aj deti, ktorým na prospechu záleží. Študenti, ktorí zbierajú bod po bode, aby svojej fakulte pomohli na konci roku vyhrať školský pohár. Bola naozaj tak zaujatá, že sa na to nedokázala pozerať objektívne?

Na hodine transfigurácie nestretla ani Angelinu, ani Alicu, ani Weasleyovic dvojčatá, no len čo vstúpila do triedy, hneď jej padol zrak na Morena a jeho skupinku.

„Nezabudni Slizolin pripraviť o ďalšie body, Benettonová!" zakričal na ňu svetlovlasý chlapec vedľa Morena.

„Humusáčka!" zasyčalo potichu tmavovlasé dievča so špicatým nosom a vychudnutou tvárou.

Nira okolo nich prešla bez jediného slova a usadila sa v lavici na druhom konci miestnosti, čo najďalej od slizolinskej skupinky.

Len čo profesorka McGonagallová vošla do triedy, všetky hlasy utíchli. Profesorka začala hodinu prednáškou o dôležitosti priebežnej prípravy na hodiny a pravidelného svedomitého študovania. Ubezpečila ich, že tento rok na prípravu bude klásť mimoriadny dôraz a pripomenula im, že ako najstarší študenti sa stávajú elitou a podľa toho by sa aj mali správať.

Nira z toho skoro nič nevnímala, a keď im profesorka zadala úlohu vyčarovať drevené špáradlo, nepodarilo sa jej to. Naproti tomu Moren dostal od profesorky pochvalu a desať bodov za bezchybne predvedené kúzlo. Zo slizolinskej skupiny bol však jediný. Aj profesorka McGonagallová im naložila kopu úloh do ďalšej hodiny.

Snáď jediná dobrá hodina toho dňa boli staroveké runy a to len preto, lebo sa na ňu Nira nemusela sústrediť. Profesor Turner im do konca hodiny zadal preklad jedného starobylého textu z Merlinových čias o účinkoch mesačného kameňa. Nebol to jednoduchý text, ale vzhľadom k tomu, že vďaka Albusovi od malička čítala rozprávky napísané v runách, úlohu mala za pätnásť minút hotovú a do konca hodiny písala pre Snapea tú prácu o elixíre živých mŕtvych.

Po vyučovaní sa do slizolinskej fakulty nevrátila, zamierila rovno do knižnice a tam sedela až do večera.

---

Keď o dve minúty sedem klopala na dvere Snapeovej pracovne, jej nálada bola na bode mrazu. Ukľudňovalo ju len vedomie, že väčšinu domácich úloh má už hotových. Bez ohľadu na to ako dlho ju Snape zdrží, nebude musieť odovzdávať prázdne pergameny.

„Ďalej," prenikol cez dvere tlmený hlas. Nira s povzdychom potlačila kľučku, zmierená so všetkým vošla dnu.

Profesor sedel za stolom a niečo dopisoval do pergamenu pred sebou. Pohliadol na ňu, až keď brko odložil do kalamára. Z tváre mu sálala chladná zlosť. „Viete, o čo ma Dumbledore prosil na konci augusta, keď ste odišli z jeho pracovne?" začal, jeho hlas v tom tichu nepríjemne zaškrípal.

Nira neodpovedala, postávala pri dverách a hľadela do zeme. Snape pomaly vstal, pohol sa smerom k nej. Z každého jeho kroku, z každého pohybu sálalo nebezpečenstvo. Nira len s veľkým sebazaprením nesiahla do habitu po prútik.

Profesor zastal necelé dva kroky od nej, takže si mohla celkom detailne preštudovať jeho čierne, značne ošúchané a prešliapané topánky. „Tak viete to, slečna Benettonová?" zopakoval chladne.

Z jeho blízkosti jej behal mráz po chrbte, no zdvihla pohľad a pozrela mu do očí. „Nie," odvetila tichým pevným hlasom. Na spánkoch pocítila jemný tlak a nepatrný záchvev moci sa jej zvnútra oprel o mozog.