Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 5 - PRVÝ ŠKOLSKÝ DEŇ

Naraz sa strhla zo sna a otvorila oči. Malým okienkom pod stropom prúdilo do miestnosti matné svetlo skorého rána. Nira zamrkala. Chvíľu jej trvalo, než si uvedomila, kde sa to vlastne nachádza. Sen si nepamätala, no ten nepríjemný pocit z neho stále ostával. To všetko jej zmrazilo náladu o pekných pár bodov. Pozrela na budík stojaci na stole vedľa postele. Pol šiestej! Pretrela si unavené oči. Spala necelých päť hodín. Väčšiu časť z toho sa však i tak nepokojne prehadzovala v posteli.

Chvíľu ešte neprítomne hľadela do kamenného stropu a premietala si udalosti včerajšieho večera. Spánok sa už nedostavil, preto napokon vstala, vzala si veci vrátane prútika a vydala sa do kúpeľne. Čím skôr odtiaľto vypadne, tým menej slizolinských študentov stretne. Mala pravdu. Keď pred pol siedmou oblečená a upravená vychádzala z klubovne, väčšina Slizolinčanov sa ešte len prebúdzala.

Chodby Rokfortu boli tak prázdne, ako včera večer, keď po nich blúdila sem a tam. Na svojej ceste do Veľkej siene stretla len jedného ducha, ktorý neprítomne poletoval vedľa sochy dosť škaredo vyzerajúceho kúzelníka. Veľká sieň bola otvorená, no ľudoprázdna. Vyzeralo to, akoby všetci mali ešte prázdniny. Zaváhala. Že by tu bola priskoro? Vedela, že vyučovanie začína až o ôsmej, ale predsa nemôže byť jediná, čo sa takto skoro zobudila. Neisto postávala vo dverách, keď v tom sa v krboch po stranách miestnosti rozhoreli ohne. Pochopila to ako znamenie, že môže vstúpiť.

Bola to skutočne majestátna miestnosť. Včera si to ani neuvedomila. Štyri dlhé fakultné stoly, dva a dva po každej strane, vyplňovali jej väčšiu časť. Behom hostiny sa prehýbali pod množstvom jedál, dnes boli čisté a prázdne. V strede miestnosti ich rozdeľovala priestranná ulička vedúca k vyvýšenej plošine, na ktorej sa nachádzal dlhý profesorský stôl. Nira prechádzala uličkou zahľadená na strop nad sebou. Imitoval oblohu a dalo by sa povedať, že aj jej náladu. Preháňali sa po ňom ťažké dažďové mračná. Keď už bola takmer na konci uličky, zastala. Túžobne pozrela na chrabromilský stôl, následne sa však zamračila a otočila sa k tomu slizolinskému. Len čo dosadla na lavicu, zjavil sa pred ňou tanier s čerstvými lievancami poliatymi javorovým sirupom. Hneď vedľa z ničoho nič vyrástla misa čerstvého ovocia, tanier s praženicou a čerstvo osmaženou slaninou, košík s pečivom a veľký krčah tekvicového džúsu.

I keď to Nirinu náladu moc nezlepšilo, bola už dosť hladná. „Ďakujem!" šepla potichu a pustila sa do jedla.

Práve si natierala druhú hrianku kúskom masla, keď sa dvere za učiteľským stolom otvorili. Do siene vošla postava v čiernom habite, s havraními mastnými vlasmi a orlím nosom. Profesor elixírov sa na chvíľu zarazene zastavil, keď jeho temné oči zbadali Niru. Tá s nožom v ruke naňho tiež ostala nemo hľadieť. Asi by tak na seba ešte hodnú chvíľu civeli, no odrazu sa od hlavného vchodu ozval hluk a niekoľko študentov vošlo dnu.

Profesor sa spamätal prvý. Väčšmi sa zamračil, následne sa usadil na svoje miesto. Tak ako pred Nirou, aj pred ním sa objavili raňajky. Nira pohľad odvrátila, opäť sa venovala svojmu tanieru. Nemusí si ešte kaziť aj chuť k jedlu, i keď mala pocit, že Snape ju neprestáva pozorovať.

Sieň sa pomaly plnila študentami i učiteľmi a intenzita hluku narastala. Okolo Niry sa vytvoril prázdny kruh, nikto zo slizolinskej fakulty nechcel sedieť v jej blízkosti. Nie že by jej to vadilo, aspoň mala viac miesta. Keď bola sieň takmer plná, vleteli dnu sovy a nosili študentom rôzne balíčky, dopisy. Pred Nirou pristála veľká sova pálená a zo zobáka jej do poloprázdneho taniera pustila ranný výtlačok Denného Proroka.

„Pekne ďakujem," zašomrala Nira namrzene, keď sklepávala z výtlačku kúsky praženice. Sova bez okolkov odletela. Odsunula tanier a rozvinula noviny. V tom sa pred ňou z ničoho nič objavil kus zloženého pergamenu. Prekvapene zamrkala. Odložila noviny a siahla po ňom. Bol to rozvrh. Pondelok ju vôbec nepotešil a hneď na prvom mieste... dvojhodinovka elixírov. Vzhliadla k profesorskému stolu. Snapeove miesto však bolo prázdne. Postavila sa. Do začiatku vyučovania už neostávalo moc času a ona rozhodne nechcela prísť neskoro. Snape si ju aj tak podá za ten včerajšok, tak prečo mu dávať ďalšiu zámienku?