Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 12 - U KANČEJ HLAVY

Vysvitlo, že Fred s Georgeom na odpútanie Snapeovej pozornosti použili veľký balík hnojových bômb, ktorý nechali vybuchnúť priamo v chodbe pred učebňou elixírov. Filch to nadávajúc upratal a Snape použil to najlepšie, čo na odstraňovanie zápachu mal. Ale ani zďaleka sa to nevyrovnalo neutralizéru od Freda a Georgea. Preto sa v piatok väčšina študentov žalárom vyhýbala. Tí, čo tadiaľ museli prechádzať, si nosy zakrývali habitmi. Skúsenejší používali kúzlo bublinkovej hlavy.

Dolores Umbridgeová ráno na obrane soptila a vyhrážala sa, že dostihne vinníkov a budú okamžite vylúčení. Filch bol z nejakého nevysvetliteľného dôvodu presvedčený, že za to môže Harry Potter. Snape sa však na hodine elixírov, kde bol zápach stále dosť výrazný, upriamil na Freda a Georgea.

„Weasley, ktorý druh rastliny Tabernanthe sa používa v akom elixíre a prečo?!"

„Ktorý Weasley?" reagoval Fred odmerane.

„Vy!" Snape sa tak mračil, až jeho obočie vytváralo súvislú čiaru.

„Ja mám aj meno, ak ste si to za tých sedem rokov nevšimol!" Fred dnes zjavne nemal dobrú náladu.

„Vážne?" Snape vykrivil pery v nahnevanej grimase. „Desať bodov z Chrabromilu za drzé odvrávanie a ďalších desať bodov za nedostatočnú prípravu na hodinu!"

Fred zaťal čeľuste, Snape pokračoval: „Zrejme ste včerajší večer miesto učenia venovali iným aktivitám!"

„Do toho ťa nič nie je!" zavrčal Fred nahnevane. George vedľa neho stuhol a celá trieda zatajila dych.

Snape zbledol ešte viac než normálne, telo sa mu naplo a keď prehovoril, takmer šeptal. I tak sa jeho hlas v miestnosti ozýval jasne a mrazivo. „Čo ste mi to povedali?!"

Nira zatínala päste, ale nemohla nič robiť. Celú noc o Snapeovi premýšľala. Bola ochotná pripustiť, že to všetko na nich celú dobu len hrá, aby mohol plniť svoju úlohu špióna, no s ohľadom na dnešok názor zmenila. Snape bol zlý a pomstychtivý bastard!

„Počul si!" odvrkol Fred nebojácne.

„Tak a dosť, VON! S elixírmi ste skončili, obaja!"

Na chvíľu nastalo v miestnosti hrobové ticho. Fred sa mračil na Snapea, Snape na Freda a George evidentne stratil hlas.

„Fajn!" zavrčal Fred. Postavil sa, veci nahádzal do tašky, tú si hodil cez plece a vykročil k dverám. Tam sa zastavil, obzrel sa na brata. „Tak ideš?"

George zaváhal. Pozrel na Snapea, ktorý naňho upieral vražedný pohľad, následne sa jeho oči stretli s Nirinými. Nira nepatrne pokrútila hlavou. Nechcela, aby odišli. Oni dvaja boli v tomto elixírovom pekle jediným svetlým bodom. Zatváril sa smutne. Následne si tiež zabalil veci a pobral sa za Fredom von z miestnosti, už sa neobzrel.

Keď sa za nimi zavreli dvere, v učebni zavládlo ticho, ktoré náhle prerušil Snapeov mrazivý, stále veľmi tichý hlas: „Ešte niekto chce odtiaľto odísť?" Hlavu otočil k Nire, pozrel jej priamo do očí.

Nira mu pohľad chvíľu opätovala. Nevedela, ako sa má tváriť. Celá tá situácia sa odohrala tak rýchlo. Cítila len smútok a pocit straty. Sklopila zrak, odvrátila sa.

„V tom prípade, máte pätnásť minút na dokončenie elixíru. Kto ho pokazí, ostane po škole!"

Po škole ostali v ten deň všetci.

---

„Fred! Fred, počkaj!"

Ryšavý vysoký chalan stúpal po schodoch smerom od Veľkej siene, keď Nira po elixíroch vchádzala do vstupnej haly. Otočil sa a po prvý raz bola Nira sklamaná, že je to George.