Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 15 - POMSTA

Bola sobota. Nira celé dopoludnie sedela v knižnici a prehrabávala sa tým množstvom úloh, ktorými ich učitelia neustále zásobovali. Odrazu si k nej niekto prisadol. Zdvihla pohľad od učebnice transfigurácie pre pokročilých a prekvapene pozrela na Victora Morena.

„Viem, že sme nezačali najlepšie," povedal bez úvodu tichým hlasom. „Rád by som to skúsil znovu. Volám sa Victor Moren a vítam ťa v našej fakulte."

Nira naňho nechápavo vytreštila oči. Čo to má znamenať? Nenápadne sa obzrela, či sa na ňu niekto z jeho skupinky nechystá zaútočiť, dokým ju on rozptyľuje. Bol tam však zjavne sám.

„Chcem ti poďakovať, že si sa zastala Charlotty," pokračoval, keď od Niry nedostal žiadnu odpoveď.

Konečne jej to docvaklo. „Hmm... urobila by som to znovu."

„Viem," prikývol vážne, potom dodal o čosi zachmúrenejšie, „ja som sa mal zastať teba, keď ťa šikanovali. Som hlavný prefekt, zlyhal som."

Nira si odpustila poznámku o neustálej šikane Slizolinčanov voči študentom ostatných fakúlt. Pokrčila ramená. „Ja sa šikanovať len tak nenechám," povedala ľahostajne.

„Myslel som to vážne, aby si si k nám prisadla. Vzájomne si môžeme vypomôcť, aj čo sa úloh týka."

„Tvoji priatelia sa na to moc netvárili!"

„Moji priatelia proti tomu námietky nemajú, tých čo ich majú, zrejme nemôžem považovať za priateľov."

„Pochádzaš z aristokratickej rodiny?" spýtala sa Nira odrazu, čím ho zjavne zaskočila.

„Čo to s tým má spoločné?" zamračil sa.

„Nič," pokrútila Nira hlavou, „to len to tvoje vyjadrovanie..." dodala.

„Čo je s ním?" neprestával sa mračiť.

„Nič... zabudni na to."

„Každopádne," ozval sa po chvíli, keď si ju prestal zamračene premeriavať, „môj návrh platí. Porozmýšľaj nad ním," zdvihol sa a bez ďalšieho slova odišiel. Nira za ním ešte hodnú chvíľu zamyslene hľadela.

---

Behom nasledujúcich dvoch týždňov sa Dumbledorova armáda stretla ďalšie tri razy. Pokračovali v precvičovaní zaklínadla Expelliarmus a začali nacvičovať miznúce zaklínadlo. Nedalo sa povedať, že by sa Nira nudila, no veľmi rýchlo zistila, že v obranných kúzlach je väčšina ostatných členov značne pozadu. Preto to skôr brala ako opakovanie, a keď bolo treba, pomáhala svojim priateľom v opravovaní chýb a zdokonaľovaní zaklínadiel. Problémom bolo, keďže sa blížil metlobalový zápas Slizolin verzus Chrabromil, že sa len ťažko dohovárali na termínoch ďalších stretnutí. Na poslednej schôdzke prišla Hermiona s veľmi elegantným riešením. Všetkým im rozdala falošné galeónové mince, ktoré predtým očarovala meniacim zaklínadlom, aby čísla na okraji mince ukazovali dátum ďalšej schôdzky a menili sa podľa galeónu, ktorý vlastnil Harry. Vzhľadom k tomu, že meniace zaklínadlo bolo kúzlo siedmeho ročníka a niektorí spolužiaci s ním mali stále ešte problém, vyslúžila si za to u Niry tichý obdiv.

Október ubiehal a počasie vonku bolo čím ďalej, tým nehostinnejšie. Za oknami skučal studený vietor, školský pozemok neustále bičoval dážď, ktorý sa na okolitých vrcholkoch hôr menil na sneh a každé ráno klesala teplota pod bod mrazu. Na chodbách bolo tak zima, že niektorí študenti behom prestávok nosili na rukách rukavice z dračej kože.

V knižnici horeli na každej strane dva veľké krby plne naložené drevom, no i tak neboli schopné celú tú rozľahlú miestnosť dostatočne vyhriať. Preto jeden večer Nira zaklapla učebnice skôr než obvykle. Pošúchala si skrehnuté prsty a rozhodla sa ďalšiu úlohu dokončiť v slizolinskej klubovni.