Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 31 - MOČIAR

V priebehu nasledujúcich dní sa Nira na štúdium sústredila len veľmi ťažko. Profesor elixírov jej nešiel z hlavy a vždy, keď sa ocitla v jeho blízkosti, rozochvelo sa jej celé vnútro. Všemožne sa snažila na sebe nedať nič poznať, no nie vždy sa jej to darilo.

„Slečna Benettonová, počúvali ste, čo som pred chvíľou hovoril?" Severusov odmeraný hlas ju behom pondelňajšej dvojhodinovky elixírov vrátil do reality. Už pár minút naňho zasnene zízala a v myšlienkach mu pomaly rozopínala jeden gombík po druhom. Strhla sa.

„Ak vám môj výklad nestojí za pozornosť, nemusíte ani sedieť v tejto učebni," pokračoval. Rozhodne svoje emócie zvládal zakrývať lepšie než ona.

„Len som sa na chvíľu zamyslela. Ospravedlňujem sa," zahanbene sklopila zrak.

„Zjavne nie nad tým, nad čím by ste sa mali zamýšľať," neodpustil si. „Môžem vás uistiť, že ak sa váš prístup nezlepší, s dobrou známkou zo skúšok sa môžete rozlúčiť. To platí pre všetkých," zamračeným pohľadom preletel celú miestnosť. „Skúšajúcich nebude zaujímať nič iné, len to, čo vznikne vo vašom kotlíku."

Hodina elixírov nebola jedinou, kde strašenie blížiacimi sa skúškami začalo nanovo. Koniec roka sa skutočne nebezpečne priblížil a aj tí najflegmatickejší jedinci sa začali objavovať v knižnici. Všetci okrem Freda a Georgea.

Už pri raňajkách si Nira všimla ich spokojnú, takmer až euforickú náladu. O niekoľko hodín neskôr sa celý Rokfort dozvedel prečo.

Keď po skončení starobylých rún opúšťala učebňu, na piatom poschodí vo východnom krídle vypukla náhla panika. Len čo tam v záplave ďalších študentov dobehla, zistila, že celá chodba je pokrytá mazľavou smradľavou tekutinou, ktorá sa zväčšovala a zväčšovala, až zaplavila väčšiu jej časť a vytvorila tak pomerne slušný a hlboký močiar.

„Čo sa to tu deje?!" ozval sa odrazu za ich chrbtami vysoký nahnevaný hlas. Malou uličkou medzi študentami si to rázovala profesorka Umbridgeová vo svojom neodmysliteľnom chlpatom ružovom svetri. Len čo uvidela tú spúšť, vyvalila oči a jej žabacie ústa sa skrivili v hrozivej grimase.

„Koho je to robota?!" zvrieskla. Vytiahla prútik a zamierila ním na dav študentov pred sebou, ktorí stáli najbližšie močiaru. Nira len s námahou potlačila nutkanie na obranu vytiahnuť ten svoj.

„Vy ste ma nepočuli?!" pokračovala Umbridgeová a nahnevaným pohľadom si merala tváre pred sebou. „Okamžite mi povedzte, kto to spôsobil, inak ostanete všetci po škole!"

Za ich chrbtami sa odrazu ozval mľaskavý zvuk. Z močiara sa do vzduchu vznieslo niekoľko gúľ o priemere menšej lopty sformovaných z tej smradľavej tekutiny. Spoza gobelínu na druhom brehu močiara vyskočili dve vysoké ryšavé postavy so zdvihnutými prútikmi.

„To je pre vás, riaditeľka!" zvolal Fred a spoločne s Georgeom mávol prútikom. Nira sa len tak tak vyhla jednej z gúľ letiacich na Umbridgeovú.

„Ako sa opovažujete!" skríkla riaditeľka hystericky, len čo sa jej Protegom podarilo odraziť útok. Niekoľko okolostojacich študentov však také šťastie nemalo. Gule sa im rozprskli na šatách, hlavách a batohoch.

Fred s Georgeom si z toho však evidentne ťažkú hlavu nerobili. So šibalským úsmevom na tvárach sa zvrtli na päte a rozbehli sa opačným smerom.

„Chyťte ich, Chyťte ich! ARGUS!" vrieskala Umbridgeová. Otočila sa a v sprievode svojej Inkvizičnej čaty, ktorá sa zatiaľ sformovala, sa pustila prenasledovať Weasleyovské dvojčatá.

Dav študentov sa tlačil za nimi, až sa zastavil vo vstupnej hale, presne tak ako v ten deň, keď Umbridgeová vyhodila Trelawneyovú. Študenti, učitelia a duchovia vytvorili široký kruh. Nechýbal ani Zloduch, ktorý lietal nad ich hlavami. Fred s Georgeom stáli uprostred. Boli v pasci, no netvárili sa, že by im to ktovieako vadilo.