I'm Fine (vkook)

2

,,Myslíš, že je dobrý nápad, aby som tam šiel s tebou?" spýtal sa Jungkook, keď si zapínal čiernu košeľu.

,,Ver mi. Prídeš aspoň na iné myšlienky," usmial sa Namjoon. Bol rád, že jeho mladší braček súhlasil s tým, že dnes pôjde do práce s ním.

,,Môžme?" spýtal sa ho Namjoon.

Kook len prikývol. Cítil sa divne. Medzi ľuďmi bol naposledy pred mesiacom nehovoriac o tom, že okrem Namjoon-a a jeho dvoch kolegov sa nikým nerozprával. A navyše bol oblečený ako jeho brat. V obleku.

,,Ešte zbraň za opasok a môžme robiť šéfov mafie," zamrmlal Kook.

,,Vtipné," uškrnul sa Namjoon a odomkol auto, do ktorého obaja nasadli.

V aute bolo ticho. Ani jeden z nich sa neodvážil prehovoriť. Teda, Namjoon uvažoval nad prácou a Kook si prezeral mesto. Bolo krásne. Páčili sa mu vysoké mrakodrapy, rušná premávka či len deti nahaňajúce sa po ulici.

Aj ja som bol taký.

Namjoon zaparkoval v podzemnej garáži a obaja vystúpili.

,,Drž sa pri mne. V tejto budove sa ľahko stratíš," upozornil ho Namjoon.

,,Ty si schopný sa stratiť aj vo vlastnom byte," pretočil očami Kook.

,,Ale, pšt," zahriakol ho s úsmevom Namjoon a spoločne vošli do výťahu, ktorý ich vyniesol až na najvyššie poschodie.

Jungkook v momente pochopil, čo mal Namjoon namysli.

V živote som nevidel toľko ľudí pokope.

Jungkook sa inštiktívne schoval za Namjoon-a a poťahal ho za sako.

Namjoon sa na neho pozrel a pochopil, že Kook to medzi ľuďmi nezvládne. Preto ho poslal do svojej kancelárie.

Rovno potom doprava až na koniec chodby.

Opakoval si v hlave Jungkook. No, neuvedomil si, že miesto doprava odbočil doľava čiže miesto Namjoon-ovej kancelárie vošiel do úplne inej miestnosti, ktorá bola plná krabíc a papierov. Jungkookz zavrel dvere a frustrovane si prehrabol vlasy.

A čo teraz?

Rozhodol sa, že pohľadá Namjoon-a, keďže mobil si nechal doma na stole. No, čím viac blúdil po budove, tým bol viac zúfalejší.

Nakoniec, keď už bol unavený od toľkého chodenia, si sadol na jednu z lavičiek, ktoré boli umiestnené po chodbách, a chrbátom sa oprel o stenu.

Mal som radšej zostať doma. V posteli mi by bolo lepšie.

Privrel nachvíľu oči a v spomienkach sa vrátil do doby, keď ešte žila jeho mama. Keď bol len obyčajný vysokoškolák, ktorého najväčším problémom bolo, že nová séria jeho seriálu vychádza až o pol roka. Keď večer prišiel domov a preklínal svojho profesora filozofie, ktorý poznámky povzniesol na hotové umelecké dielo. V tedy to bolo v poriadku, ale teraz... mal pocit, akoby mu niekto vytrhol jeho dušu z tela a zničil ju na márne kúsky.

Možno, že je to tak lepšie. Život bez citov... nemusí byť zlý.

Z myšlienok ho vytrhol, až hlboký hlas, ktorý mu bol dobre známy.

,,Jungkook? Čo tu robíš?" spýtal sa ho Taehyung.

,,Ja... ja som sa stratil."