Dni sa míňali. Jungkook väčšinu času Tae- ho ignoroval, pokiaľ sa nejednalo o firemné záležitosti. Nie, že by sa Taehyubg nesnažil. Práve naopak, snažil sa až príliš. Chcel byť s Kook-om aspoň kamarát, ale on každú jeho šancu šmaril mávnutím ruky do koša.
,,Namjoon chce, aby ste si toto pozreli," povedal Jungkook a podal mu zložku s papiermi. Bol elegantne upravený, tak ako si to vyžadoval kódex, no Tahyung by prisahal, že na nikom nevyzerá tak, dobre biela košeľa ako na ňom. Listoval papiermi, ale nesústreďoval sa na ich obsah. Vnímal len Kook-ovu vôňu.
A Jungkook robil to isté. Posledné dni boli pre neho obvzlášť ťažké. Najmä keď sa musel tváriť, že Taehyung mu je ukradnutý. Nebol. Cítil voči nemu toľko pocitov, že by z nich mohol utkať sieť. Cítil lásku, hnev, sklamanie, obdiv, šťastie. Bol z toho na prášky, ale nikomu nič nepovedal. Ani svojmu staršiemu bratovi, ktorý si o neho robí neustále starosti.
,,Malo by to byť v poriadku. No, spýtaj sa ho ešte na niečo, prosím," povedal Taehyung keď mu podával zložku.
,,Na čo, konkrétne sa mám spýtať?" narovnal sa Jungkook.
,,Spýtaj sa ho, či mi jeho mladší brat raz odpustí."
YOU ARE READING
I'm Fine (vkook)
Fanfiction,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ho Tae. Bola to jednoduchá otázka, na ktorú bola jednoduchá odpoveď. No, Jungkook nevedel ako má odpovedať. Nevedel, ako sa má teraz cítiť. Preto povedal to, čo vravel vždy. ,,Som v pohode." ⚠Príbeh obsahuje vzťah medzi d...
