Jungkook sa po mesiaci zaradil do normálneho života. Nepracoval už u brata vo firme. Nechcel a Namjoon ho nenútil. Odsťahoval sa a začal pracoval v kaviarni, ktorá sa nachádzala na druhom konci mesta. Bola tu menšia šanca, že tu stretne jeho.
Raz po práci sa rozhodol, že pôjde domov pešo. Uvedomoval si, že sú to dve hodiny chôdze, ale to mu nevadilo. Doma ho nikto nečaká a navyše, už dlho v meste nebol. A Seoul je mesto, ktoré sa stále mení. Hoci v správach hlásili, že jar prichádza, počasie sa tvárilo inak. Bolo zamračené, studený vietor narážal do ľudí a dážď zmýval špinu z ulíc.
Jungkook sa schoval do malej kaviarne, ktorá bola napočudovanie prázdna. Rozhodol sa, že tu nachvíľu zostane a prečká tú malú dažďovú prehánku. Objednal si zelený čaj a ovocný koláč.
Čaj ubúdal a dážď utíchal. Jungkook zaplatil a vyšiel na ulicu.
Pokračoval v chôdzi a strácal sa vo svojích myšlienkách. Myslel na mamu a na život, keď bol malý. Keď jeho jediná starosť bola to, aby stihol večernú rozprávku alebo aby presvedčil Joon-a, aby s ním mohol spať v posteli.
No, to bolo preč.
Slzy mu zmáčali oči. Dážď znovu zaplavil ulice. Hlava sa krútila a pľúca odmietali prijať kyslík. Zvuky z okolia sa zlievali do jedného. Pretínal ich len jeden. Znelo to ako trúbenie. Trúbenie nákladméhomauta. Ostré svetlo ho oslepovalo.
Uvedomoval si, že toto je zrejme jeho koniec.
Taehyung... zachráň ma. Zachráň ma tak, ako v tú noc keď som myslel, že som na svete sám.
No, bolo neskoro.
Príliš neskoro.
YOU ARE READING
I'm Fine (vkook)
Fanfiction,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ho Tae. Bola to jednoduchá otázka, na ktorú bola jednoduchá odpoveď. No, Jungkook nevedel ako má odpovedať. Nevedel, ako sa má teraz cítiť. Preto povedal to, čo vravel vždy. ,,Som v pohode." ⚠Príbeh obsahuje vzťah medzi d...
