I'm Fine (vkook)

10

Videl ho. Hľadel mu do mŕtvych očí, ktoré sa pred malou chvíľou na neho dívali s iskričkami šťastia a lásky. A teraz držal v jeho telo v náručí. Ruky mal zmáčané jeho krvou.

,,N-Namjoonie?"

Jungkook vystrelil do sedu. Hrudník sa mu splašene dvíhal a klesal a tlkot jeho srdca sa pretíňal ticho izby. Prešiel očami po izbe, ktorú osvetľovalo len svetlo z ulice. Pozrel na digitálne hodiny, na ktprých bolo napísané, že je desať minút po druhej ráno.

Bol to len sen.

Jungkook si prehrabol  vlasy a zotrel slzy, ktoré mu stihli vyhŕknuť. Snažil sa upokojiť. Postavil sa a opakoval si, že Namjoon je teraz s Jin-om v milostnom objatí, a že mu nič zlé nehrozí. No, čím viac pochodoval po izbe, tým sa ho viac a viac zmocňovala úzkosť a panika. Na hrudi ho zvieralo a spodná pera sa mu triasla. Zabalil sa so deky, aby zahrial svoje telo, ktoré bolo pokryté len látkou trička a spodného prádla.

No, nepomáhalo to.

Jungkook prepukol k hysterickému plaču, ktorý bol tak silný, že sa mu sotva podarilo nadýchnuť.

Načiahol sa rukou po mobil. Dlho nerozmýšľal komu zavolať.

Taehyung.

Ťukol na ikonku s jeho menom a čakal.

V tej iste chvíli, len pár blokov ďalej, začal v obývačke vyzváňať telefón. Taehyung-a nezobudil, on totižto ešte ani spať nešiel. Bol priveľmi zaneprázdený prácou. Najprv sa rozhodol prichádzajúci hovor ignorovať. Usúdil, že vzhľadom na čas to bude jeden z jeho kamošov, ktorí to zasa prehnali s alkoholom. No, keď zvonenie neprestávalo, Taehyung bol prinútení sa postaviť a prejsť cez celý byt až na miesto, kde mobil pohodil hneď, ako prišiel domov.

Vzal mobil a pozrel na displej.

Jungkookie.

Okamžite hovor prijal.

,,Kookie? Čo sa deje?" povedal, no odpovede sa mu nedostalo. Počul len trhané až hrdelné vlzyky, pri ktorých mu pukalo srdiečko.

Ktorý hajzel mu ublížil?

,,Kookie? Kde si? Ublížil ti niekto?" vyhŕkol Taehyung.

,,H-Hyung," zavzlykal Jungkook, ,,p-prídi s-sem."

,,Hneď som tam." povedal Taehyung a zložil. Zbehol do spálne kde na úzke šedé tepláky navliekol čiernu mikinu. Obul si tenisky, zhrabol kľúče od auta a mobil a utekal za Kook-iem.

Ani nie o desať minút sa Namjoon-ovým bytom, v ktorom býval aj Jungkook, ozvalo zvonenie. Jungkook už stál pri dverách, preto len naťukal odomykací kód a dvere otvoril.

,,Och, Bože," povzdychol si Tae a vzal Jungkook-a do náruče. Zavrel za nimi dvere a Kook-ieho, ktorý sa o neho opieral, vzal na ruky ako nevestu. Už neplakal, tak ako v telefóne, no celý sa triasol a bolo vidieť, že nemá ďaleko od zrútenia sa.

,,Jungkookie, čo sa stalo?" spýtal sa keď si s ním sadol na jeho posteľ.

Jungkook sa zhlboka nadýchol a pretrel si opuchnuté oči.

,,M-Mal som zlý sen a k-keď som sa s-snažil upokojiť, tak s-stalo toto," prehovoril a viac sa pritúlil k Tae-mu, ktorého vôňa ho skutočne upokojovala.

,,Ach, trdlo. Už som sa zľakol, že ti niekto ublížil," pohľadil ho po vláskoch a uložil do postele. Jungkook nespokojne zamrnčal, ale keď uvidel, že Taehyung sa začína prehrbávať v jeho skrini pochopil.

Taehyung ho obliekol do teplákov a ako bonus, si vyzliekol mikinu a obliekol mu ju.

,,N-Nebude ti zima?" spýtal Kook-ie, keď si znovu ľahol.

,,Keď ma zohreješ, tak nie," usmial sa Taehyung a Jungkook sa na neho v tom momente natlačil. Pritúlil sa k nemu a prikryl ich spoločne dekou.

A tak zaspali.

V spoločnom objatí.