I'm Fine (vkook)

11

Taehyung precitol ako prvý. Pretrel si oči a pozrel na drobné stvorenie, ktoré bolo pri ňom pritúlené. Jungkook mu pevne obímal ruku. Pery mal jemne pootvorené a celkový jeho dojem bol, ako keby bol malý zajačik.

Ako to, že som toto prehliadol?

Pohľadil Kook-a jemne po vláskoch.

,,Mmm," zamrmlal Jungkook a v rozospatom stave sa posadil.

,,Dobré ráno," zachrpačal Taehyung a tiež sa posadil.

,,Ugh, aj tebe," zamrmlal Jungkook a padol do boku. Hlava mu pristála akurát v Tae-ho lone. Taehyung sa len uškrnul a sledoval ho.

Jungkook od malička nenávidel vstávanie. A dnešné ráno bolo pre neho obzvlášť náročné, keďže mal pocit, že spal len pár minút. Otvoril oči a pretrel si ich. Pootočil hlavu a pozrel na Tae-ho, ktorý sa na neho usmieval. Bol dokonalý. Modré vlasy, ktoré už boli vyblednuté mu padali do tváre a oči, ktoré by sa zdali, že sú unavené boli plné života. Jungkook si sadol a prehliadol si jeho telo. Nemal ho vyšportované, ale to ho robilo ešte krajším.

,,Tečie ti slinka," zasmial sa Tae a drgol do Kook-a, ktorý sa začervenal a uhol pohľadom.

,,Ď-Ďakujem, že si prišiel," pípol po chvíli.

,,To nestojí za reč. Som rád, že som ti mohol pomôcť," odvetil Taehyung.

Jungkook sa na neho nesmelo pozrel. Skôr než si rozmyslel čo chce spraviť, vrhol sa na Tae-ho a zvalil ho späť do perín v tuhok objatí. Taehyung sa zasmial a objatoe zajačikovi opätoval. Prevalil si ho pod seba a trochu sa nadvihol. Jungkook sa na meho milo usmieval a v malých očkách mu horeli plamiemky.

Taehyung sa nahol a pobozkal ho na čelíčko.

Čakal, čo na to povie Jungkook, ale ten len privrel oči a užíval si daný moment.

Taehyung ho pobozkal na ľavé líčko, na pravé líčko a nakoniec na nos.

Neodtiahol sa.

Jungkook otvoril oči a pozrel priamo na neho. Rukami mu prešiel po hrudi a nakoniec ho objal okolo krku. Pritiahol si ho k sebe a preťal tú malú medzeru medzi nimi.

Bolo to iné ako vtedy.

Bolo to krajšie. V tom bozku bolo toľko pocitov, že sa im hlava z toho zatočila.

Bol to nádherný bozk.

No, keď sa odtiahli Jungkook sa odtiahol a znovu sa posadil.

,,Stalo sa niečo?" spýtal sa ustarostene Taehyung.

Už ho nemôžem znovu stratiť.

,,H-Hyung?" pozrel na neho Kookie.

,,Áno, drobec?" usmial sa Taehyung.

,,J-Ja ťa asi milujem," zašepkal Jungkook, takmer potichu.

Ale Taehyung ho veľmi dobre počul.

Pritiahol si ho k sebe a usadil ho tak, aby na ňom sedel obkročmo. Vzal mu bradu medzi palec a ukazováčik a donútil ho, aby sa na neho pozrel.

,,Aj ja ťa milujem a nikdy neprestanem ľutovať, ako som sa pred tým choval. Mrzí ma to, Kookie. Tak hrozne moc," objal ho Taehyung a Jungkook sa usmial.

,,Nevadí, hyung. Ale sľúb mi, že to už nespravíš," povedal Kook a Taehyung pozrel do očí.

,,Sľubujem."