I'm Fine (vkook)

19

Strhlo sa to rýchlo. Jungkook si ani nestačil uvedomiť, že je späť v izbe, ktorá sa nachádzala v Joon-ovom byte a bola vyhradená špeciálne len pre neho. Bol smutný, nahnevaný a sklamamý zároveň.

Odišiel som len na pár minút a on už bozkával inú. A navyše jeho bývalú.

Jungkokm sa prevalil na druhý bok a zavrel oči. Znova sa mu v hlave prehralo to ráno, kedy mali odlietať. A kedy Tae-ho videl naposledy.

FlashBack

,,Daj si to vysvetliť!" žiadal ho Taehyung. V hlave mu treštilo, žalúdok mal ako na vode, ale to bolo posledné čo ho zaujímalo. Stredobodom jeho záujmu bol chlapec, ktorý stál pred ním a balil si kufor. Po lícach mu stekali slzy.

Slzy, ktoré zapríčil Taehyung svojou hlúposťou.

,,Bol som opitý a keď som ju tam videl. Bolo to ako v tedy pred rokmi, keď som ju videl poprvýkrát," vyhŕkol bezmyšlienkovito Taehyung.

Jungkook zodvihol k nemu pohľad.

,,T-Ty si ju už poznal?" vypadlo z neho a Tae uhol pohľadom. Pochopil, že ďaľšie klamstvá by to len zhoršili. Zhlboka sa nadýchol a znovu pozrel na Kook-a.

,,Moja rodina... je veľmi bohatá. A keď poviem veľmi, tak veľmi. Odmalička som bol predurčený na to, aby som viedol otcovu firmu. No, ja som nechcel. Hnusilo sa mi byť otcov poskok, no nemal som odvahu mu odporovať. Vtedy som stretol HaneJin. A ver, že v tedy mi prišla ako dobrá víla zo zázračnej krajiny, ktorá mi zmierňovala bolesť. Miloval som ju a bol som presvedčený, že aj ona mňa. Vzali sme sa. No, časom mi došlo, že jej šlo len o moje kreditky. Bolesť sa vrátila a bola ešte neznesiteľnejšia. V deň, keď som mal nastúpiť do práco, ako riaditeľ som zmizol. Odišiel som do Seoul-u. V peňaženke som mal možno 50 000₩ a v batohu len kefku a pyžamo. Spoznal som tvojho brata a postavil aa na nohy. Rozviedol som sa s HaneJin a s rodinou sa skontaktoval až o niekoľko rokov, keď už otec bol nad hrobom. Popravde, ani neviem kedy zomrel. Budoval som si kariéru, prijal samého seba, spoznal teba...ja... prepáč."

Jungkook nevedel čo povedať. Ak vôbec mal čo povedať. Vzal si svoj kufor a podišiel k nemu.

Miloval ho, ale teraz bol zmätený. Ako môže vedieť, že to Taehyung nespraví znovu a už s nejakým mužom? Ako môže vedieť, že to Taehyung neskúša na iných asistentov z práce?

,,Maj sa," povedal potichu a odišiel.

Znovu bol sám.

Koniec FlashBack-u.

Jungkook-a vrátilo do reality až klopanie na dvere.

Bol to Namjoon. V ruke držal čokoládu a zelený čaj, ktorý patril medzi Kook-ove obľúbené. Položil to na nočný stolík a prisadol si k mladšiemu bratovi.

,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ho a pohľadil ho po vlasoch.

Znova tá otázka. Otázka tak bežná, že nad jej odpoveďou by ste nemali ani uvažovať. Otázka, ktorá bol zakódovaná vo vašej DNA.

No, Jungkook uvažoval. Uvažoval dlho. No, nakoniec povedal to, čo vravel vždy.

,,Som v poriadku."