I'm Fine (vkook)

3

,,Ako vidím aj tebe budem musoeť kúpiť ten GPS náramok," usmial sa Taehyung a Kook na neho nechápavo pozrel.

,,Prvý mesiac, som v tejto budove, hľadal tvojho brata pravidelne. Keď ma to už nebavilo, tak som mu kúpil GPS náramok, aby som vedel kde sa pohybuje," objastil Taehyung a prisadol si ku Kook-ovi.

,,A-Ako ste sa spoznali?" spýtal sa Kook. Nie preto, že by ho to nejako extra zaujímalo, ale preto lebo Taehyung-ov hlas bol rajská hudba pre jeho uši.

,,Stretli sme sa náhodne v jednej reštaurácií. Omylom som si vypočul jeho rozhovor s jedným pánom, ktorý jeho nápad tvrdo odmietol. No, mne sa jeho nápad zapáčil a dali sme sa do reči."

,,Čiže ty si ten bohatý a on je ten múdry," skonštatoval Kook. Nejak ho to neprekvapovalo. Jeho brat už od malička mal potrebu furt niečo vymýšľať. Hoci, nie vždy tie jeho nápady boli rozumné.

Ako napríklad ZOO pre suchozemské korytnačky.

,,Dajme tomu," uchechtol sa Taehyung.

,,A čo potom robí Yoongi?" pýtal sa ďalej Kook.

,,Rieši za nás problémy. Tvoj brat, ale aj ja, často niečo pohnojíme  takže Yoongi, to potom za nás žehlí," objasnil Taehyung a pozrel na Kooka, ktorý sa pousmial.

Páčil sa mu. Od prvej chvíle čo ho uvidel, v tom vyťahanom tričku, u Namjoon-a v obývačke. Páčilo sa mu ako sa vypytuje, ako sedí, ako sa usmieva. Páčilo sa mu jeho telo, ktoré bolo určite dokonalé, ale nateraz skryté pod čiernou košeľou.

Zatiaľ skryté.

No, čo sa mu nepáčilo bol ten mútok v očiach. Vedel, že on aj Joon pred nedávnom stratili mamu. No, Kook niesol oveľa ťažšie než jeho brat. Bolo to pochopiteľné. Veď Joon sa zo Seoul- u nepohol dobrú dekádu, ak nie viac. Jeho bolesť bola menšia než tá Kook-ova.

,,Taehyung?" oslovil ho Kook a Taehyung sa vrátil späť do reality.

,,Prosím?" usmial sa.

,,Pomôžeš mi nájsť Joon-a? Prosím," pípol Kook a Taehyung sa musel ovládnuť, aby nespravil nejakú hlúposť.

Och, ako krásne prosíš.

,,Jasné! Aj tak mu musím ísť toto otrepať o hlavu," usmial sa a ukázal na papiere, ktoré držal v ruke.

Kook sa len usmial a následoval Taehyung-a.

Kook sa cítil trochu trápne, keď zistil, že Joon-ova kacelária je hneď za rohom.

,,Hej, pozri koho ti vediem," vyhŕkol Taehyung, keď vošli dnu.

,,Kookie! Vďakabohu," vydýchol si Namjoon a objal svojho mladšieho brata.

,,Hyung, drtíš mi kosti," zamrmlal Kookie a Namjoon ho pustil.

Taehyung sa medzitým usadil v kresle pre návštevy za Namjoon-ovým stolom.

,,Mám pocit, že orientačný zmyslel zdedil po tebe," hlesol Taehyung s úškrnom.

,,Sklapni, Tae! Kookie, posaď sa hentam na gauč. Neskôr sa ti budem venovať," pokynul Kook-ovi Joon a ten poslúchol.

Namjoon si sadol za vrch stola a začal sa horlivo rozprávať s Taehyung-om. Kookie si ich nevšímal a svoju pozornosť upriamil na hory papierov, ktoré boli na stole pred ním. Začal si ich postupne čítať a ukladať ich na kôpky podľa zamerania či dátumu odovzdania.

Po chvíli bol hotový. Vzal jednu z tých kôp a podišiel ku stolu. Tae a Joon na neho prekvapene pozreli.

,,Toto si mal odovzdať už včera ráno na počítačovom. Bez toho nemôžu vyhotoviť nové objednávky, čo znamená, že si dnes prišiel o 1 400 000₩. Ale keď to podpíšeš a odovzdáš hneď, škoda sa zníži na 790 000₩," povedal Kook a Namjoon na neho zízal s otvorenými ústami. Vedel, že Kook-ova silná stránka je matematika, ale netušil, že až tak. Podpísal papiere a vysvetlil Kook-ovi, na ktorom poschodí nájde počítačové centrum.

Taehyung sa len usmieval.

Usmieval sa lebo vedel, že ten chlapec, ktorý práve teraz prešiel okolo neho bude raz patriť jemu.