Stál pri svojom staršom bratovi a počúval rozhovor, ktorý viedol s nejakým starším bratom. Cítil sa unavený. Od rána bol na nohách a teraz, kedy by mohol ležať v posteli a spokojne spinkať, tak trčí na nejakom hlúpom večierku.
Tae sa ešte neukázal. A ani sa mu nečudujem. Sú tu len dedkovia. Tunsi frajerku ozaj nenájdeš braček.
,,Ospravedlňte ma," uklonil sa Kook a odišiel od svojho brata rovno ku baru.
Sadol si na barovú stoličku a uvolnil kravatu, ktorú mal uviazanú okolo krku.
,,Čo to bude?" spýtal sa ho barman.
,,Dvojitú whiskey," odvetil Kook.
,,Dvakrát," ozval sa chraplák za ním a Kook sa s iskričkami v očiach otočil.
Čierny, perfektne sediaci, oblek, čierna košeľa a modré vlasy.
,,Meníš farby ako chameleón," uškrnul sa Kook a Tae si k nemu prisadol.
,,Mám rád zmeny," usmial sa Tae a odpil si zo svojho nápoja. Kook spravil to isté, len s rozdielom, že keď prehltol zlatistú tekutinu, tvár skryvil do kyslej grimasy.
Tae sa zasmial.
,,Rozkošné," drgol do neho a Kook mu vyplazil jazyk.
,,Len ho moc nevyplazuj," varoval ho Tae.
,,Inak, čo?" uškrnul sa Kook.
Páčilo sa mu, kam tento rozhovor speje.
,,Inak, ťa potrestám," žmurkol na neho Tae a jazykom si prešiel po perách.
Nastala chvíľa ticha. Ale nie toho trápneho, ale toho príjemného. Keď svet za vaším chrbtom zmizne a vy vnímate len prítomnosť osoby, ktorej prechovávate hlboké city a túžby, tak vášnivé až vám to nedovolí zaspať.
Je toto láska?
No, miestnosťou sa zrazu rozľahla pieseň, ktorá patrila medzi Kook-ove obľúbené.
,,Hrajú mi," usmial sa Kook a odišiel od baru. Primiešal sa do skupiny ľudí, ktorí nemali nad šesťdesiat a ich telá sa vlnili do rytmu hudby.
Tae sa otočil a sledoval ho. Hlava sa mu krútila od toľkej túžby, ktorú cítil voči Kook-ovi. Postavil sa a kráčal k nemu. Kook si nemohol všimnúť. Bol až príliš zamestnaný tancom.
Tae ho chytil za ruku a pritiahol si ho k nemu. Kook sa na neho vystrašene pozrel.
Znova.
Znova boli blízko seba.
Tae sa uškrnul, preplietol si s ním prsty a ťahal ho ďalej od ľudí. Dostali sa až do tmavej a úzkej uličky, ktorá viedla na požiarne schodisko.
Šanca, že nás tu niekto nájde je mizivá.
Tae natlačil Kook-a o stenu a bezmyšlienkovito ho pobozkal. Jungkook zostal zaskočený. Viac, ako len to. Bol vystrašený. Bol to jeho prvý bozk a nevedel ako správne reagovať. Preto začal, hoci nešikovne, opakovať Tae-ho pohyby. Taehyung sa usmial do bozku a trochu pritvrdil. Ruky si položil na Kook-ov zadok a pevne stlačil.
Jungkook zavzdychal.
Taehyung sa trochu odtiahol a pozrel na Kook-a.
,,Dnes v noci si môj," zachrpačal Taehyung a začal Kook-a bozkávať na krku. Jungkook sa usmial a dal hlavu nabok, aby mal Taehyung lepší prístup. V brušku mu lietalo tisíce motýlikov. Bol to príjemný pocit. No, ten pocit o chvíľu zmizol.
Jungkook pochopil Tae-ho slová v momemte, keď sa ho začal dotýkať na miestach, na ktorých sa ho pred tým nikto iný nedotýkal.
,,T-Tae," vykoktal Jungkook a začal Tae-ho od seba odtláčať.
,,Čo stváraš, zajačik? Chceš dostať?" zašepkal Taehyung a vrátil sa k predchádzajúcej činnosti.
,,T-Tae... prosím," zvlykol Jungkook a snažil sa od seba Tae-ho odtlačiť. No, ten bol čoraz viac a viac agresivnejší. Rozopol Kook-vi pár gombíkov na košeli a rukou mu zašiel do nohavíc.
Zvieracie pudy mu úplne opantali myseľ.
Jungkook sa prestal brániť. Ruky mu klesli pozdĺž tela a odvrátil zrak. Nechal, nech si Taehyung robí s ním, čo chce.
Takto som si to nepredstavoval, ale čo už... asi som vážne len kus handry.
Taehyung si všimol, že Jungkook sa ho už nedotýka. Odtiahol sa, s perverzným úškrnom na tvári, ktorý mu hneď aj zmizol, keď si všimol Kook-ovu tvár zmáčanú od sĺz.
,,Kookie?" oslovil ho a chcel ho pohladiť, ale Kook sa odtiahol. Rýchlo si zapol košeľu a spravil dva kroky preč od Taehyung-a.
Tae-mu došlo, čo spravil. O čo sa pokúsil. Posledné dni na nič iné nemyslel, len na to ako strávi noc s malým zajačikom.
Zabudol, čím si Jungkook prešiel a možno ešte prechádza.
,,Kookie, j-ja...-" začal Tae, ale Jungkook ho stopol.
,,To je v poriadku. Neboj, nikomu o tom nepoviem," povedal a díval sa do zeme. Otočil sa a rýchlym krokom odišiel preč. Snažil sa tváriť pokojne, ale nedalo sa to. Mal pocit, že zasa sa to celé pokazilo. Vrátil sa na večierok a vyhľadal svojho brata, ktorý sedel sám pri bare.
,,Namjoonie!" vyhŕkol.
Namjoon na neho podozrievavo pozrel.
,,No, aký je Tae?" zavrčal a Jungkook sklopil zrak. Spravil krok vzad a snažil sa nerozplakať.
Namjoon si toho všimol a objal Kook-a okolo pliec.
,,Nebuď, taký vážny. Len som žartoval," zasmial sa a spoločne sa pobrali domov.
Zatiaľ, čo sa Kook nesnažil psychicky zosypať, Tae sedel vo svojom aute na parkovisku a snažil sa spamätať z toho, čo sa odohralo pár chvíľ dozadu.
Nemohol som byť až taký hlúpy! To som nebol ja!
Mal pocit, ako by zranil nejaké mačiatko na ceste. Bolo mu hrozne. Kook-a mal rád. Viac, ako rád!
On ho miloval.
أنت تقرأ
I'm Fine (vkook)
أدب الهواة,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ho Tae. Bola to jednoduchá otázka, na ktorú bola jednoduchá odpoveď. No, Jungkook nevedel ako má odpovedať. Nevedel, ako sa má teraz cítiť. Preto povedal to, čo vravel vždy. ,,Som v pohode." ⚠Príbeh obsahuje vzťah medzi d...
