I'm Fine (vkook)

4

Ubehlo pár dní a Kook sa stal Namjoon-ovým asistentom. Dával pozor na to, aby Namjoon na nič nezabudol, čo sa v jeho prípade stávalo minimálne päť krát za deň. Niekedy to bolo unavujúce, ale Kook-a to aspoň priviedlo na iné myšliemky. Za ten čas nabral trochu farby, vrátila sa mu chuť do jedla a sem- tam mu zazreli aj na tvári úsmev. Najčastejšie to bolo v tedy, keď bol v prítomnosti Tae-ho, na ktorého si Kook vytvoril za krátku chvíľu silnú citovú väzbu.

A Taehyung bol na tom podobne. Jungkook ho šialene priťahoval. Zakaždým keď kráčal za ním mu hľadel na zadok. Na dokonale vyšportovaný zadok. Miloval keď Jungkook karhal Joon-a za niečo, čo zasa nespravil. Pôsobil tak dominantne a výstredne, ale Tae vedel, že keby sa Kook-a dotkol na pár citlivých miestach, tak by mu ležal pei nohách a zvýjal sa v rozkoši. No, jediné s čím si naozaj nebol istý bola Kook-ova orientácia.

Dnes pršalo. Ľudia vo firme mali mrzutú náladu, vrátane Namjoon-a, ktorému sa podarilo na Kook-a škarede nakričať. Nebolo to úmyseľné. Skrátka len vybuchol a jeho brat si to celé odmiesol.

Kook sa zvyšom dňa túlal po budove a snažil sa ukľudniť, ale nejak sa mu nedarilo. Pochmúrme myšlienky mu opäť zatemnili myseľ. Chcel ísť domov, zachumlať sa so perín a zaspať v nádeji, že keď sa zobudí, tak jeho mamička bude sedieť pri ňom a usmievať sa.

Chýbaš mi, eomma.

,,Hej, Kookie!" vyrhol ho zo zamyslenia hlas, ktorý mu bol dobre známy.

,,Ahoj, Tae," smutne sa na neho usmial a premeral si ho pohľadom. Dnes mal ma znovu čierny oblek a sýtočervenú košeľu, ktorá mu perfetme ladila k farbe vlasov.

Červenovlasý sexy riaditeľ, čo viac si želať?

,,Namjoon ťa zháňa. Vraj ti chce niečo vysvetliť," oznámil mu Tae a zrak premiestnil na odhalenú kľúčnu kosť a kúsok pokožky, ktorá Kook-ovi vytŕčala z pod bledo-modrej košele.
Provokácia.

,,Uhm, dobre. Potom za mím skočím," hlesol Koom a prehrabol si vlasy.

,,A čo tu, tak sám? Nemáš nič na robote?" nadvihol obočie Tae.

,,Momentálne nie," odvetil Kook.

,,Hm... Poď so mnou, aspoň mi pomôžeš. S papiermi ti to ide lepšie než mne," usmial sa Tae a Kook súhlasil.

Zavreli sa v Tae-ho pracovni, kde si Kook rozložil, už spomínané papiere na zem a sadol si za ne. Tae si sadol k nemu a celý čas ho sledoval.

,,Ďakujem," povedal, keď mu Kook podal kôpku papierov.

,,Za málo," usmial sa Kook.

Chvíľu bolo ticho, ale potom mu Tae ponúkol niečo na pitie a Koom si sadol na jeho stôl. Rozprávali sa. Bol obyčajný rohovor, bez nejakých narážok až pokým sa Tae nechopil príležitosti.

,,Počuj, čo ty a baby? Máš nejakú?" spýtal sa.

Jungkook na neho vyvalil oči a zhlboka sa nadýchol. Pohľad mu padol na pohár, ktorý držal v ruke.

Mám mu to povedať? Možno to už aj vie, keď je s Joon-om kamarát.

,,Uhm... skôr nejakého," zamrmlal Kook a pozeral sa všade len nie na Tae-ho, ktorý sa vyškŕňal od ucha k uchu.

Jackpot!

Tae sa postavil a podišiel bližšie k nemu. Bradu mu chytil medzi palec a ukazováčik donútil ho, aby sa na neho pozrel.

,,Takže, máš nejakého?" pohľadil ho palcom po líci a ruku stiahol.

Kook sa trošku začervenal, keďže Tae-ho dotyky mu boli viac, ako len príjemné.

,,N-Nemám," vykoktal a Tae sa k nemu trochu viac nahol. Kook začínal byť v rozpakoch. Medzi ním a Tae-m bola príliš malá medzera. Stačil len malý pohyb a ich pery by sa dotkli.

Tae sa nosom obtrel o chlapcovu sánku a jednou rukou ho hľadil po stehne. Kook sa neudržal a z pier mu unikol maký vzdych.

Tae sa odtiahol a víťazoslávne sa usmial.

Kook sa len placho usmial a prehrabol si vlasy.

V momemte keď Tae chcel niečo povedať, do kancelárie vpálil Namjoon, čiže jeho šanca bola zmarená.

No, vymenil si s Kook-om pohľad, ktorý hovoril za všetko.

Si môj, Jungkook.

Len môj.