I'm Fine (vkook)

21

Jungkook ucítil trhnutie a následne dopadol na zem. Teda skôr do kaluže. Chrbát, ruka a hlava ho nepríjemne boleli, ale to nebolo to, čo ho teraz zaujímalo.

Zaujímal ho hlboký a chraplavý hlas, ktorý na neho kričal.

,,ŠIBE TI?!"

Jungkook by prisahal, že ten hlas by spoznal aj o tretej ráno.

Taehyung.

,,Môžeš mi, láskavo, vysvetliť, čo si robil v strede cesty?!" zhúkol Taehyung a Jungkook sa posadil. Oči mu opäť zaplavili slzy.

Bolo mu smutno.

Keď Taehyung videl, že ramená mladšieho sa natriasajú pod náporom vzlykov, pomohol mu na nohy a odtiahol ho bokom. Vydesilo ho, aký je Jungkook ľahký. Ľahší, než si pamätá.

,,Kookie, prečo si tam bol?" spýtal sa ho znovu, ale tentoraz vľúdnejšie.

,,J-ja neviem, h-hyung," zlykol Kook.

Bol rád, že je Taehyung pri ňom. Chýbal mu. Tak šialene mu chýbal. Ľutoval, že od neho odišiel. Že mu dostatočne neveril. Že hneď pri prvej hádke zdupkal ako nejaký ustráchaný zajačik.

Chcel ho nazad.

,,Smiem ťa objať?" spýtal sa nesmelo Taehyung.

Jungkook neodpovedal, len natisol svojw telíčko na to jeho a pevne ho objal. Tae mu objatie opätoval.

,,Neviem si predstaviť svet bez teba," zašepkal a pobozkal malého zajačika do vlasov.

Neskôr mu navrhol, aby šiel k nemu. Dá mu čisté oblečenie a uvarí ramen, aby sa mladší trochu zahrial. Jungkook súhlasil, ale nie kvôli ramenu či čistému oblečeniu. Ale kvôli nemu. Kvôli Taehyung-ovi.

Nastúpili do auta, ktoré mal Taehyung neďaleko odparkované, a vydali k Taehyung-ovi. V aute panovalo ticho, ale to len preto lebo na Kook-a dopadla únava. Zadriemal.

Keď Tae vypol motor jemne do neho drgol. Kook pootvoril svoje očká a milo sa usmial. Vystúpili z auta a pobrali sa do výťahu.

,,Inak, čo si tam vlastne robil?" spýtal sa z ničoho nič Jungkook.

,,Mal som pracovné stretnutie," odvetil Tae a Kook prikývol.

Vystúpili z výťahu a následne vstúpili do bytu, ktorý bol Koook-ovi dôverne známy. Vyzul si tenisky a zhodil zo seba bundu.

Taehyung si to hneď namieril do spálne, kde Kook-ovi vytiahol zo skrine čisté oblečenie.

,,Vieš, kde je kúpeľňa. Keď chceš pokojne sa osprchuj," usmial sa na neho a Kook len prikývol. Miloval túto Tae-ho starostlivú stránku.

Dal si rýchlu sprchu a navliekol sa do Tae-ho mikiny a teplákov.

Tá vôňa.

Kookie sa len pousmial a vrátil sa do spálne, aby si odložil svoje veci. Keď odchádzal, jeho zrak upútal rámik, ktorý bol položený na nočnom stolíku.

Som si istý, že to tu nebolo.

Podišiel bližšie a vzal rámik do rúk. Bola v ňom fotka. Fotka ich dvoch. Stáli v objatí a ich pery sa dotýkali.

Jungkook sa trhane nadýchol a vrátil rámik na pôvodné miesto. Odišiel do kuchyne, kde už rozvoniaval ramen.

,,Páči sa," usmial sa Tae a podal Kook-ovi misku.

Večera prebehla, nie až tak príjemnom duchu. Panovalo medzi nimi nepríjemné ticho. Báli sa, že by sa ixc rozhovor mohol strhnúť na hádku.

Jungkook pomohol Taemu s riadmi.

,,Ďakujem, že si sa o mňa postaral," pípol potichu.

,,To nestojí za reč. Ak je tu ešte niečo, čo by som pre teba mohol urobiť, pokojne povedz," usmial sa smutne Taehyung.

,,No, je tu ešte niečo," uhol pohľadom Kook.

,, Čo také?" spýtal sa Taehyung a JungKook mu pozrel do očí.

,,Pobozkaj ma."