,,Namjoon, už poď," dupol nôžkou nedočkavo JungKook.
,,Odkedy si taký otravný?" zamrmlal Namjoon a zamkol auto.
,,Odkedy je obloha modrá a tráva zelená," odvrkol Jungkook a ťahal svojho brata do reštaurácie, na ktorej s s Tae-m dohodli, že sa tam stretnú. Usadili sa na svoje jiesta, ďaleko od všetkých ľudí a čakali, ký príde Taehyung so SeokJin-om.
,,A s kým sa to máme vlastne stretnúť?" spýtal sa Namjoon po chvíli, keď si uvedomil, že mu Jungkook vlastne skoro nič nepovedal.
Jungkook zodvihol zrak a uvidel ich spoločníkov. Naširoko sa usmial.
,,Otoč sa a uvidíš," povedal a Namjoon poslúchol. Spočiatku videl Tae-ho, ale potom zočil osobu vedľa neho. Duch sa mu zadrhol v pľúcach a sánka padla až niekde ku kolenám.
To nie je možné.
SeokJin, ktorý stál oproti nemu, mal podobnú reakciu. Bola to už doba čo sa videli naposledy. A nikdy neprestal ľutovať toho, že si to v tedy nedal vysvetliť. Že nedal Namjoon-ovi šancu.
Zatiaľ čo Namjoon a Jin hľadali tie správne slová, Taehyung prekĺzol ku Kook-ovi a objal ho. Jungkook mu objatie opätoval a obzrel si, čo má na sebe. Dnes výnimočne nemal na oblek. Mal oblečené čierne rifle a bielu košeľu, ktorú sa neunúval zapraviť. Vlasy jemne strapaté, ale zároveň uhľadené.
Tak krásny.
,,Zavri pusu, inak ti tam niečo vletí," brnkol mu po nose Taehyung a Jungkook sa jemne začervenal.
Usadili sa vedľa seba a sledovali Namjoon-a a Jin-a, ktorí tiež už sedeli na svojích miestach, ako sa zhovárajú. Akoby v reštaurácií nikto iný nebol, len oni.
Večer sa niesol v podobnom duchu. Namjoon a Jin sa rozprávali ako pred rokmi a Jungkook bol od radosti celý bez seba.
Len Taehyung sedel a sledoval ho. Zas a znova mu prepadol.
Keby len vedel, akú má nado mnou moc.
,,Hej, Tae!" vytrhol ho zo zamyslenia Namjoon.
,,Huh?" pozrel na neho.
,,Zavezieš, prosím, Kooka domov? Ja pôjdem s Jin-om do mesta a potom pôjdeme k nemu," povedal Namjoon a Jin sa zachichotal ako nejaká školáčka.
Jungkook len zodvihol hlavu a usmial sa. Taehyung súhlasil, a tak o nejakú chvíľu sa všetci rozlúčili a každý sa pobral svojou cestou.
Taehyung sledoval cestu, no zároveň uvažoval čo sa Jungkook-a, ktorý sledoval cestu, spýta.
V tom ho to napadlo.
,,Ako je to medzi nami?" prehovoril.
,,Čo myslíš?" pozrel na neho prekvapene Jungkook.
,,Viem, že som spravil chybu. Ospravedlnil som sa," odvetil Taehyung.
,,A ja som ospravedlnenie prijal. Len ti moc neverím," povedal Jungkook. Mal Tae-ho rád, možno viac ako len to, ale sklamal ho.
A to bol celý problém.
Taehyung neodpovedal. Len prikývol a odparkoval auto.
,,Vďaka za odvoz," hlesol Jungkook.
,,V pohode. Keby niečo, volaj," povedal Taehyung a Kook vystúpil.
Ani jeden z nich netušil, že túto noc sa ich cesty opäť skrížia.
// aký máte názor na tento príbeh? :)♡
YOU ARE READING
I'm Fine (vkook)
Fanfiction,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ho Tae. Bola to jednoduchá otázka, na ktorú bola jednoduchá odpoveď. No, Jungkook nevedel ako má odpovedať. Nevedel, ako sa má teraz cítiť. Preto povedal to, čo vravel vždy. ,,Som v pohode." ⚠Príbeh obsahuje vzťah medzi d...
