WONDERFUL (Niall Horan)

4. časť - "Čo to je?"

„Nepripadá ti to šialené?" opýtala som sa a moje oči sa upierali na zem pod mojimi nohami.

„Čo je šialené?"

„Som s tebou von a ani ťa nepoznám, kľudne by si mohol byť nejaký nájomný vrah alebo tak niečo," zdvihla som k nemu pohľad na čo sa on len uškrnul. „Čo je? Mám pravdu. V tejto dobe sa nedá veriť nikomu, ani sebe," pokračovala som v chôdzi vedľa jeho boku.

„Neublížil by som ti ani keby som bol nájomný vrah."

„Neviem, je to dobré či zlé?" zasmiala som sa a on so mnou.

„Rozhodne dobré,"  prikývla som. „S tebou si človek nepokecá, že?" pozrela sa na mňa.

„Rozhovory nie sú moja silná stránka," odpovedala som.

„Všimol som si."

„Oh, aká novinka," pretočila som očami a kopla do kamienka na ceste.

„Tak počkaj. Stoj!" zastavila som a s nezáujmom sa na neho otočila. „Prečo odháňaš od seba ľudí, ktorý prejavujú o teba záujem? To sa ti až tak hnusím alebo čo?"  

„Nejde o to, že sa mi hnusíš. Nehnusíš sa mi, ale proste neviem, vyhovorím sa na to, že to mám vrodené," mykla som plecami.

„Vážne? Iná výhovorka sa nenašla?"

„Chcel si ísť so mnou von alebo ma poúčať?" opýtala som sa na rovinu, „nemienim tu počúvať kecy o tom ako sa správam alebo sa mám správať."

„Ja som už ticho," povedal o šli sme rovno. Chytil ma za ruku a potiahol k sebe. Pozrela som sa na neho s vytiahnutým obočím. „Sme na mieste,"  usmial sa na mňa a ukázal na veľký elektrický názov s kinom. Usmiala som sa na neho a nadšene prikývla.

„V kine som nebola. Pfú ani si nepamätám," uznala som nakoniec a nervózne prestúpila na nohe. Teraz si musí o mne myslieť, že som nejaký neandertálec čo nechodí ani do kina.  

„Poď lebo to zmeškáme," potiahol ma za ruku dnu. Povedal mi aby som počkala. Tak som si zastala k výťahu a pozorovala ľudí na okolo. Všimla som si veľa párov či už manželských s deťmi alebo bez.  Usmiala som sa nad malým blonďavým dievčatkom, ktoré si držalo v ruke balón. Bože, sme v kine a tá malá potvora má balón. Pokrútila som hlavou a otočila som sa v snahe nájsť Nialla. Bohužiaľ moja výška mi to nedovoľovala, aj keď som nebola najmenšia musela som sa postaviť na špičky aby som niečo videla. Teda asi by som potrebovala aspoň nejaký črepník ako podložku. Dúfam, že nevybral nejaký romantický film alias potopené tony železa vo vode. Neznášam Titanic, „Som tu," pozrela som sa na neho a jeho lístky v ruke.

„Čo to je?" opýtala som sa a snažila sa mu ich vytrhnúť. Úspešne predo mnou uhýnal ruku takže som nemala najmenšiu snahu mu to zobrať.

„Dozvieš sa, keď to začne," povedal a lístky schoval do vrecka.

„Dúfam, že to nie je nič romantické. Lebo ak áno prehodím ťa cez všetky sedačky pred plátno a sám budeš hrať Rómea a Júliu," povedala som a išla za ním.

„Neboj sa, prežiješ to," prekrútila som očami a zobrala si okuliare, ktoré mi podával ten pán čo tam stál. Neviem aké to má povolanie, preto to narvem všeobecne. Išla som tesne za Niallom, takže keby zastavil strepeme sa a urobíme si hanbu. Jemu by to zrejme nevadilo ale mne hej. Sadli sme si na sedačky a ja som čakala kedy to začne. Podľa úvodných tituliek som si mohla všimnúť, že to je premiéra. Zvedavo som sa pozrela na plátno a to čo tam naskočilo ma úplne dorovnalo. Logo filmu New Kids Turbo. S úsmevom na perách som sa pozrela na Nialla, ktorý mi len kývol. Pohodlne som sa oprela do kresla a pozorovala premietajúci sa film predo mnou.