"Ja končím“ odpovedala som, keď som hodila moju tašku k tej Dylanovej. „Absolútne nič nestíham. Navyše prišli knihy, ktoré treba vyložiť.“ povzdychla som si a prehrabla si vlasy.
„Ale sestrička, nikdy predtým si si nesťažovala“ uškrnul sa na mňa pred spoza notebooku. Pretočila som oči a odišla do skladu. Zobrala som krabicu a vyniesla ju hore.
„Pane uráčite sa mi aj pomôcť?“ pozrela som sa na neho a čakala na jeho odpoveď.
„Moment“ zaklapol notebook a odišiel do skladu. Aspoň, že mi pomôže. Povzdychla som si a odišla na druhé poschodie, do oddelenia beletrie. Krabicu som položila na zem a knihy kládla do poličky. Čo s najláskavejším hlasom, som sa snažila odpovedať ľudom, čo za mnou prišli, že nevedia kde je to a to. Nebavilo ma to tu, nie v pondelky. Omyl, nie v tento pondelok. Budem klamať seba, Nialla, rodinu, kamarátov a to ma najviac hnevá. Och ty si trafila znovu správnu voľbu. Krabicu som zobrala a odišla do skladu. Dylana som nikde nevidela, pravdepodobne ešte vykladá alebo sa pokúša zbaliť nejakú vysokoškoláčku. Keď som išla po schodoch, zastavila som sa. Ostala som stáť za privretými dvermi a snažila sa zachytiť čo najviac viet z rozhovoru. Poznala som Dylanov a Niallov hlas. Ale započula som tam ďalší, dievčenský, pravdepodobne to bola tá „Niallova vyvolená“. Nad mojimi myšlienkami som musela pretočiť oči.
„Ahoj Trevor, ty si pravdepodobne prišiel za Larissou, je tak?“ začula som hlas môjho brata a moja myseľ spanikárila. Pre boha. Nie. Už je tu. Urobila som krok vzad, ale to som robiť nemala. Moje telo stratilo balans a ja som spadla zo schodov. Cestou som zmietla niekoľko škatúľ a silne dopadla na zem. Členok ma neuveriteľne bolel a moje telo bolo doudierané. Posadila som sa a chytila si nohu. Moje čelo som si oprela a moje koleno a mala silne zatvorené oči. Nehorázne to bolelo.
„Pre boha Lara“ môj brat zbehol ku mne a kľakol si vedľa mňa. „Si v poriadku? Čo si robila?“
„Zakopla a spadla zo schodov“ zaklamala som. Predsa mu nepoviem, že som ich špehovala za dvermi. Moju hlavu som zaklonila a zahryzla si do pery tak silno, že som pocítila horkastú chuť v mojich ústach.
„Zvládneš sa postaviť?“ prikývla som. Postavil sa prvý a mne podal ruku. Ochotne som ju prijala a postavila sa na nepoškodenú nohu. No čo ma prekvapilo, bol náhly závrat. Moja hlava sa začala točiť a moje telo sa zmietlo na zem spolu s ďalšími škatuliami, ktoré mi bránili v ceste pri páde.
------ ------ ------- ----- ------ ------ -----
„Má slabší otras mozgu a vyvrtnutý členok, nič vážne. Hneď ako sa preberie ju pustíme domov a nasadíme lieky na skoré uzdravenie.“ Moje oči vážili hádam tonu. Trvalo mi, kým som ich otvorila a tak čelila ostrému svetlu, ktoré do mojich zreničiek pálilo biele kruhy.
„A ako môžeme vidieť, už je hore.“ Usmial sa na mňa doktor. Začal sa ma pýtať na otázky a behať mi svetielkom pred očami. Myslela som si, že mu ho vytrhnem a odhodím niekde za neho. Všimla som si Dylana, ktorý stál hneď vedľa doktora a usmieval sa na mňa. Svoj pohľad som upriamila znovu na doktora, ktorý hovoril čo mám brať a na čo si mám dávať pozor a podával mi do rúk lieky. Proti bolesti, proti bolesti a tie sú znovu proti bolesti. Vyzerá to tak, že pár dní budem na drogách.
„Buďte opatrná, keby nastali nejaké komplikácie, či silné bolesti, ihneď sem príďte. Lieky užívajte a ležte v posteli. A dávajte si na seba pozor, nikto nechce aby sa to opakovalo. Nebudúce by to nemuselo dopadnúť takto šťastne.“ Len som jednoducho prikývla a sledovala Dylana, ktorý ma viedol von z nemocničnej izby.
„Larissa“ ozval sa hlas, mne veľmi známy. Aj na jeho tvári sa objavil úsmev. Neviem čo s ním dnes všetci majú, ale prisahám ak sa na mňa ešte raz niekto usmeje, chytím stoličku a označkujem mu tvár. Och, moja nálada bola vo veľmi zlom stave. No ešte horší stav nastal, keď som videla ďalšieho chlapca opierajúceho sa o stenu. Bože nie, zase. Trevor.
▽ ▽ ▽ ▽ ▽ ▽
▶ bibuška začala pridávať pravidelne ^^^ po sto rokoch
▶ a teraz otázka na VÁS: Kto si myslíte, že je trevor? A prečo sa Lara pri ňom cíti vyplašená? Prečo sa s ním nechce stratnúť?
▶ budem rada keď na otázky odpoviete :3
▶ NA MOJOM PROFILE ĎALŠÍ PRÍBEH! PROJECT PHILADELPHIA S NIALLOM ^^
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfiction"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
