„Ako tvoja vina?“ opýtal sa ma a pozrela sa mi do očí. Svoj pohľad som odvrátila a pozerala sa nikam za neho.
„Nechala som si notebook v nabíjačke. Zoskratoval. Prepáč mi, že som ti neverila“
„Nemala si skade vedieť pravdu“ pozrela som sa na neho.
„Nehneváš sa na mňa?“ usmial sa a pristúpil ku mne. „Samozrejme, že sa hnevám najradšej by som ťa zhodil zo strechy“ objal ma a položil si hlavu na moje rameno. Usmiala som sa a chytila ho za ruku. „Poďme domov, začína byť celkom zima“ prikývla som a on ma potiahol za ruku. Zišli sme dolu tmavými schodmi. Hneď potom, čo som si sadla do auta, som sa striasla od zimy.
„Tu je ešte väčšia zima ako vonku“ povedala som a a oprela sa o sedadlo. Niall zapol kúrenie za čo som mu poďakovala. Celú cestu domov som ho sledovala. Je krásny, jeho oči, pery, rysy. Vyzerá tak jemne.
„Vieš o tom, že tvoj pohľad ma znervózňuje?“ pozrela som sa na cestu.
„Prečo?“ Oprela som si hlavu o okno. Tu sa nemusím báť, že by sme nadskočili a moja hlava by sa stretla s tvrdým sklom prípadne by som ho rozbila. Počula som, že sa to stalo. Fotky, ktoré boli po internete boli nechutné.
„Neviem čo si myslíš. To je ten problém“ zasmiala som sa.
„Čo by som si také mala o tebe myslieť?“
„Aký som hrozný? Napríklad“
„Si najlepší Niall“ usmiala som sa a uvelebila sa na sedačke. Svoj pohľad som mala zapichnutý na cestu pred nami. Oči sa mi začali zatvárať a ja som pomaly upadala to tmy. Prebrala som sa v mojej posteli, zakrytá až po uši. Pravdepodobne ma sem musel odniesť Niall, pri najhoršom mu pomohol Dylan. Posadila som sa na posteľ a našla si mobil. Odomkla som obrazovku a našla si tam správu.
„Keď budeš hore, prezvoň – Niall“
„Práve som sa zobudila, no mám pocit, že ty spíš. Zavoláme si zajtra – Lisa“
Mobil som položila na stolík vedľa postele a vyzliekla si mikinu. Mala som na sebe veci, ktoré som mala na výlete s Niallom. To vysvetľovalo ten nepohodlný spánok. Ihneď som sa bola prezliecť a znova si ľahnúť. Nemohla som sa dočkať, kým zaspím. Popravde dlho som sa prehadzovala na posteli, kým som zaspala. Myšlienky mi utekali rôznymi smermi a ja som sa sústredila viacej na ne ako na spánok. Zo všetkého ma trápilo najviac skratovanie môjho notebooku. Nechápala som ako sa to mohlo stať, keď bol nový a nikdy nebol v oprave. Nabíjačka bola taktiež nová a nepoškodená. No teraz sa to nedozviem, čo v ňom ten skrat vyvolalo. Po dlhom premýšľaní som konečne zaspala.
ako som si všimla, tie votes nejako veľmi klesajú :D PS: tento mesiac už táto story končí :(
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfic"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
