„Hej slečna, nevadí vám, že vyzeráte ako psychopat?" zmätene som sa pozrela na neznámeho chlapca vedľa môjho rebríka.
„Čo prosím?" pozdvihla som obočie. „Prečo práve ako psychopat?"
„ No, ste na rebríku a ten vás výraz hovorí za všetko, prečo ste vlastne na tom rebríku?"
„Čítam si," odvetila som.
„Na rebríku?"
„A na čom inom?"
„Nemali by ste sa venovať ľudom a nie čítať?"
„Ak by ste chceli vedieť, nie som tu sama. Je tu aj môj brat a ten tu pohotovo stačí," falošne som sa usmiala a pretočila očami. Chcela som pokračovať v čítaní, no zase ma vyrušil jeho hlas.
„Myslíte, že to zvláda?"
„Áno, zvláda to."
"Ste fakt otravný," povedala som mu. Nikdy som nevidela takého otravného chlapca. Hlavne žiadneho, ktorý stál pri mojom rebríku a kládol mi nezmyselné otázky.
"Nie som otravný, len zvedavý." prevrátila som očami a zaradila poslednú knihu, ktorá mi ostala v ruke. Teda tú, ktorú som práve čítala. Zišla som dole z rebríku a čelila tvárou tvár tomu 'zvedavému' chlapcovi. "Som Niall," natiahol ku mne ruku. Nakoniec som ju priala a potriasla si s ňou.
„Larissa. Larissa Harvey." Usmial sa na mňa a ja som jeho gesto zopakovala. „A teraz ak dovolíte, uhnite mi z cesty," zložila som rebrík a prešla okolo neho. Chcela som sa mu čo najrýchlejšie stratiť. Nestojím o prítomnosť nejakého idiota, ktorý si myslí, že jeho otázky dávajú zmysel.
„Nevykaj mi, ani ja ti nebudem. Pripadám si potom staro," dobehol ma a udržiaval so mnou krok. Aj keď som nechcela, tak som prikývla. „Pomôžem ti s tým, len mi povedz kde to treba položiť," postavil sa predo mňa a tým ma zastavil. S ďakovným pohľadom som sa na neho pozrela a usmiala sa. Rebrík mi zobral z ruky a ja som ho navigovala.
„Môžeš ho tu hneď oprieť," ukázala som na stenu. Prekvapovalo ma to, že ja som sa k nemu správala odporne a on stále mal milý tón a dokonca mi pomáhal. Poďakovala som sa mu a nechala ho tam. Mala som v pláne pohľadať Dylana, ktorého som nikde nevidela.
„Hej," chytil ma za plece a otočil si ma k sebe. „Neutekaj mi v kuse."
„Ja ti neutekám," povedala som, „možno viac než si myslíš, ale to je práve teraz detail," povedala som si v mysli.
„Fajn, v tom prípade dovoľ, aby som ťa niekam pozval Larissa Harvey." Privrela som oči, ale usmiala som sa, keď povedal moje meno.
„Fajn, ale len ak si ma tu zajtra nájdeš."
„Ver mi, ja by som ťa tu našiel, aj keby si sa bola premenila na malý kamienok na koberci," uškrnul sa na mňa. Venoval mi pohľad pred tým než odišiel. Nechápavo som sa za ním otočila, ale zasmiala som sa, keď mi nemotorne zamával pri obchode a skoro vrazil do staršej pani pri dverách, zrútil vázu a prevalcoval profesora Greena z Oxfordskej strednej.
„Kto to bol?" zľakla som sa, keď sa niekto príliš hlasno ozval pri mojej hlave.
„Dylan, ty si taký pako," pokrútila som hlavou a bachla ho do hrude. „Ešte raz a budeš jesť ušami."
„Kto to bol?" Opýtal sa znovu.
„Neviem," odpovedala som a prešla k nášmu stolu.
„Ako nevieš?" nechápavo sa spýtal.
„Viem iba to, že sa volal Niall. Nič viac nič menej," pokrčila som plecami a sadla som si.
hope you like it :)
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfic"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
