„Zabudni“ odpovedal hneď ako som mu dopovedala, čo od neho chcem.
„Ale Dylan“ zamrnčala som. „Budem ti písať domáce, riadiť izbu a písať ti do školy ospravedlnenky, však vieš, že viem sfalšovať mamin podpis. Len prosím“
„Povedal som nie“ odsekol a prepol program.
„Ale-“
„Nie“
„Prosím“
„Fajn ale mne sa potom vyplakať nechoď“ zvýskla som a objala ho.
„Si ten najlepší brat pod slnkom“ usmiala som sa a strelila mu pusu na líce.
„Fuj“ pretočila som očami. „Ale neraduj sa, možno s tým nebude súhlasiť“ odpovedal. „Idem mu zavolať.“ Prikývla som a ostala som sedieť na gauči. Odpočítavala som sekundy a premýšľala nad tým čo to bola správna voľba. Budem to ľutovať, určite to budem ľutovať. Vždy ľutujem to, prečo sa rozhodnem. No neodbilo ma to, nech sa stane, čo sa stane. Chcem proste za Niallom urobiť jednu veľkú bodku a stratiť k nemu city. Nechcem mu nijako prekážať v jeho vzťahu, tráviť s nim nejaký ten čas – aj keď viem, že by som s ním veľa času netrávila- proste prejsť na fázu ‚kamarát‘ a dosť. Znudene som pozerala na teraz už vypnutý televízor a čakala, kým sa Dylan vráti. Zdá sa mi alebo je tam už nejako dlho?
„Súhlasil“ ozval sa za mnou a ja som sa k nemu otočila. Uškrnula som sa na Dylana a v mysli ďakovala Bohu, že to takto zariadil.
„Ďakujem ti“ postavila som sa a šla smerom do izby.
„Cestou sa zastav u mňa v izbe“ nechápavo som sa na neho otočila. „Na stole nájdeš úlohu z matiky“ vyplazil mi jazyk a zvalil sa na gauč. Fajn, program na večer postaraný.
*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
„Kedy si sa s ním dohodol?“ opýtala som sa a išla dať do umývačky misku od mlieka. Včera mi to totálne vypadlo, pustila som sa do jeho matiky a tá sa zahrala na krásnu uspávanku a uspala ma. Preto som nedopočítala niektoré príklady. Takže aj na obed mám postaraný program.
„Pondelok, teda zajtra“ viete ako som spomínala, že svoje rozhodnutia ľutujem? Práve som jedno začala, no nezruším to. Bože je to normálne, toto sa deje vždy, chovaj sa pokojne, je to iba zajtra. „A mimochodom dnes príde Niall“ zdvihla som k nemu pohľad. „Hráme Fifu“ pretočila som očami, nechápem čo ich na tom baví.
„Keby ste si radšej išli zahrať skutočný futbal, vonku na ihrisko. To je aspoň zdravšie ako sedenie pred televízorom a jedenie kalorických čipsov“ pretočil očami a zazrel po mne.
„Od kedy ty – Larissa Harvey, dbáš o to čo ješ a čo je zdravé a čo nie?“ zatváril sa šokovane a položil si ruku na srdce.
„Od vtedy, čo som si povedala, že nechcem vyzerať ako kurča“ napustila som si do pohára vodu a napila sa.
„Áno s tvojimi 50 kilami, čo vážiš aj s posteľou“ pretočila som očami a oprela sa o linku. O chvíľu sa cez dom preniesol otravný zvuk zvončeka a Dylan šiel otvoriť. Vedela som kto to bol, bolo mi jasné kto prišiel. Prišiel ten človek, na ktorého chcem zabudnúť. Niall.
baví ma naťahovať vás.. o chvíľu sa aj tak dozviete o čo prosila Dylana :3 omfg toto bude tak zapletené :D ale nechajte sa prekvapiť.. viac vám o tom nepoviem.. tak aloha vážený ♥♥ i love you all :3 :D
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfic"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
