Čím častejšie som sa stretávala s Niallom, tým viacej som žiarlila na dievčatá v jeho prítomnosti. Vadilo mi to. Či to boli servírky, pokladníčky alebo dievčatá v knižnici, keď mi tam občas skočil pomôcť, za čo som mu samozrejme bola veľmi vďačná. Neviem prečo ale začala som v sebe prebúdzať nejaké city k nemu, aj keď som nechcela. Táto moja takzvane žiarlivosť sa odrážala na mojej nálade. Začínala som byť odmeranejšia voči ľudom okolo a naštvaná v Niallovej prítomnosti aj keď sa mi chvíle s ním veľmi páčili. Nevedela som to pochopiť, prečo vôbec niečo takéto doľahlo na moju osobu. Nikdy by som si ani nebola pomyslela, že budem cítiť niečo voči nejakému chalanovi, po tých mojich pokusoch, ktoré stáli za hovno. Môj život bol perfektný s predstavou mňa starej tetušky na kývajúcom sa kresle, so zapnutým Titanicom, hŕbou psou a mačiek okolo a vlnou položenou na nohách. No teraz mi tá predstava až tak perfektná neprišla. Moja hlava začala do každej predstavy, sna či príbehu strkať Nialla. Vedela som, že je zlé, že k nemu prechovávam nejaké tie city ale sama seba som presviedčala o tom, že toto všetko je len chvíľkové pobláznenie chalanom práve sediaceho vedľa mňa. Keď som môj pohľad presunula na neho, všimla som si ako horlivo diskutuje s Dylanom. Áno, môj brat a Niall sa stali veľkými kamarátmi potom, čo sa dozvedeli, že obidvaja fandia tým istým týmom a zameriavajú sa na tie isté seriály. Dylan bol asi jediný človek, na ktorého som nežiarlila. Vstala som a išla do kuchyne. Momentálne sa nachádzame u mňa doma, moja mama je našťastie v práci. Spravila som si čaj a posadila sa na stoličku otvárajúc knihu, ktorú som si doniesla z knižnice. Nestihla som ani prečítať prvý riadok a muselo ma niečo vyrušiť. Opravujem sa bol to skôr niekto ako niečo.
„Už ťa štvem čo?“ opýtal sa ma a sadol si oproti.
„Prečo by si mal?“ pozdvihla som obočie a zatvorila knihu. Vedela som, že sa dnes k čítaniu nedostanem. „Len ma proste nebaví počúvať, kto ako strelil gól alebo ako bude pokračovať ďalšia séria nejakého seriálu, ktorého meno som si nezapamätala.“
„Máme sa baviť o parfumoch a kabelkách? No áno možno by si sa zapojila aj ty“ odpovedal a podoprel si hlavu rukou.
„Vieš, že ja na také veci nie som. Ale keby ste sa bavili o knihách, tak by som sa možno aj zapojila“ uškrnula som sa a odpila si z čaju.
„Bože, keby je legálne zobrať si knihu za manžela, akú by si si zobrala?“
„Určite nejakú na smutno-romantickú“ pretočil očami. Po mojej odpovedi sa cez kuchyňu nieslo ticho. Stihla som dopiť svoj čaj, umyť hrnček a Niall sa na mňa neprestával pozerať. Normálne som si začínala myslieť, že je v nejakom šoku alebo mám na hlave včelí úľ. Tá predstava ma desila. Pre istotu som si prehrabla vlasy aby som naozaj zistila, že tam nič nemám.
„Môžem sa spýtať, prečo sa na mňa tak divne pozeráš?“
„Máš ma rada?“
„Prečo sa ma to pýtaš?“
„Odpovedz“
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfiction"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
