Môj mobil sa vo vrecku rozvibroval a mne neostávalo nič iné, iba sa ospravedlniť Niallovi a odísť na druhý koniec strechy. Nemám rada, keď niekto počuje moje rozhovory. Hovor som prijala a počúvala čo odo mňa matka chce.
„Viem, že si vonku s Niallom ale potrebujem ti niečo povedať“ začala nie veľmi kľudným tónom. Zdalo sa, že tento rozhovor nechcela viesť po telefóne ale nemala na výber. A taktiež by sa zdalo, že mi to vôbec nechcela povedať ale musela. „Ide o knižnicu“
„Čo s ňou?“ automaticky som sa opýtala a obzrela sa za Niallom. Stál ďalej odo mňa a usmieval sa na mňa. Úsmev som mu oplatila a oprela sa o starý komín, ktorý stál na budove. V telefóne ostalo na dlhú dobu ticho.
„Ahoj, Lisa“ ozval sa druhý hlas.
„Dylan?“
„Prečo tu nie je mama a prečo si pri telefóne zrazu ty?“ opýtala som sa ho a pomalými krokmi išla k Niallovi. Nemala som z toho dobrý pocit.
„Ide o to, že mama ti nechce pokaziť dobrú náladu a romantickú chvíľku s Niallom“
„Prestaň a hovor“ zasyčala som. Nemám to rada.
„Vieme, dôvod prečo knižnica zhorela“ neviem prečo, ale automaticky som sa pozrela na Nialla.
„Prečo?“
„Bol to skrat“
„Aký skrat?“
„Skrat v tvojom notebooku. Ten vyvolal požiar najskôr na stole a potom sa to rozšírilo. Pravdepodobne si ho zabudla vypnúť alebo si ho nechala v nabíjačke“ ostala som sa len pozerať do tmavého priestoru pred sebou. Ruku s telefónom som držala stále pri uchu no nezmohla som sa na pohyb. Po chvíli som to vypla a sadla si na chladnú zem. Nemohla som tomu uveriť. Bola to moja vina, tú knižnicu som zapálila ja, aj keď nevedomky. Najviac ma zasiahlo to, že som z toho obviňovala Nialla. Že som z neho urobila toho zlého, aj keď bez dôvodu. Nadávala som mu a ignorovala o kvôli mojej chybe. Ruky som si dala do vlasov a sklonila hlavu. „Si v poriadku?“ opýtal sa ma hlas nado mnou a ja som poskočila.
„Niall“ začala som no hlas sa mi triasol. Hanbila som sa za to, že som ho bezdôvodne obviňovala. Bola som na seba naštvaná.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa a sadol si oproti mne. Moje ruky zobral do tých svojich a jemne ich stlačil. Bála som sa mu to povedať. Čo ak sa na mňa naštve? Kto by sa nenaštval...
„Musím sa ti ospravedlniť. Veľmi ospravedlniť. Pravdepodobne budeš na mňa naštvaný, veľmi naštvaný, že som ťa odsúdila za niečo, čo som spravila ja. Tá knižnica. Ten oheň. To všetko bola moja vina“
normálne ma šokovalo, ako dlho som nepridala.. ty vole :D no pokúsim sa aby som pridávala častejšie.. A MÁM PRE VÁS JEDNO PREKVAPENIE, KTORÉ SA DOZVIETE PRIEBEHOM TOHTO MESIACA :))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Фанфик"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
