„Lisa“ povedal a mňa striaslo. Povedal to s takou chladnosťou, akú som hádam nikdy nepočula. „Môžeš na chvíľu?“ pozrela som sa na Trevora. Práve teraz, keď som ho doslova očami prosila aby povedal nie povedal áno. Postavila som sa teda od stola a šla za Niallom. Viedol ma do chodby, kde sa rozdeľovali záchody. Naozaj súkromné miesto.
„Čo si chcel?“
„Ospravedlniť sa“ ironicky som sa zasmiala.
„Ty si fakt taký sprostý? Mohlo ti hneď napadnúť, že ja už nestojí ani o tvoj pohľad“
„Povedal som to v panike“
„Takže v panike. A v akej prosím ťa?“ opýtala so sa ho a založila si na hrudi ruky. Vedela som, že sa len vyhovára a chce aby som mu prepáčila iba preto, lebo sa nudí keď je jeho frajerka v škole.
„Lisa“ urobil krok ku mne, no ja som cúvla.
„Nie Niall. My dvaja sme skončili“ povedala som a chcela odísť. Zrazu ma k sebe potiahol a otočil čelom k nemu.
„To rozhodne nie. Neskončili sme“ zavrčal. Musím si priznať, začal mi naháňať strach.
„Niall pusť ma“ povedala som a chcela som sa mu vytrhnúť. Zakňučala som, keď bolo moje telo prilepené o stenu. Vyplašene som sa na neho pozrela.
„Nechce aby si odišla z môjho života“ pobozkal ma. Znovu, tak ako to bolo pri minule v noci pri aute. Chcela som ho od seba odstrčiť ale márne. Vždy keď som sa zaprela do jeho hrudi to s ním nehlo. A jemu to očividne neprekážalo, keď si to nevšímal. Rýchlo som otočila hlavu na stranu, takže sa jeho pery prilepili o moje líce.
„Máš frajerku“ povedala som a konečne sa mi ho od seba podarilo odstrčiť. Pozerala som sa na neho a nespoznávala ho. Toto nebol ten Niall, s ktorým som chodila vonku. Toto bol ešte horší Niall od toho čo mi vynadal u mňa v izbe. Mení sa. Čím dlhšie ho poznám tým je horší. Zamračila som sa na neho, keď sa usmial.
„Konečne sa mi po takej dlhej dobe podarilo ťa pobozkať“
„Z toho sa tešíš? A čo tvoje dievča? Čo by si robil keby sa bozkávalo s ký sa jej zachce?“
„Lisa, viem, že po tomto ma možno nenávidíš viac než minule a potom čo ti teraz poviem ma budeš nenávidieť ešte viac. Ale ja žiadnu frajerku nemám.“ Nechápavo som sa na neho pozrela.
„Ako nemáš?“
„Chcel som iba vedieť, či začneš žiarliť. Nechcel som sa ťa to pýtať, lebo ak by si ku mne nič necítila tak by sme si zničili priateľstvo a to som nechcel. A začala si. No ten výbuch u teba v izbe som vôbec neplánoval, a to čo som povedal som dlho ľutoval. No bál som sa ti priznať, bojím sa aj teraz tvojej reakcie“
„Ja prepáč ale už pôjdem“ obišla som ho a rýchlo vyšla z kaviarne. Nechala som tam aj Trevora aj Nialla. Nemohla som zostať ani s jedným. Musím si oddýchnuť od všetkého a od všetkých. Takto to ďalej nejde.
prajem vám všetkým štedrého mikuláša :D ak ste ho ovšem už nedostali :D a zároveň sa ospravedlňujem za neskorú časť ...
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfiction"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
