Záhrada nebola vôbec tmavá ,miestami ju osvetľovali horiace fakle .Aspoň uvidím kam šliapem. Pred sebou som uvidela labyrint. čomu sa čudujem dnes je to veľká moda. Takmer každé panstvo ho má. Kráčala som k nemu. Určite tam bude lavička a ja si odpočiniem.
Začula som jemný šuchot a tichý smiech. Tak z toho nič nebude. Niekto sa tam skrýva. Som blbá tmavé tiché miesto? Určite tam je zamilovaný párik. Nebudem ich rušiť a pomaly som sa otáčala k odchodu.
"Znova ?To nemyslíš vážne !"ozval sa zúrivý šepot
Stála som na mieste a počúvala. Viem nesluší sa to ale zvedavosť zvíťazila.
"No tááák"
" Mlčte s vami si to vybavím za svitania ."
Nerozhodne som kráčala bližšie ku keru. No čo ak sa niekomu niečo stalo a potrebuje pomoc, nie? Už len krok a .....
Vrazila som do niekoho .Moje oči putovali po pevnej hrudi zahalenej v bielej košeli. Postupovala som hore až ma zastavila mužná tvár. V šere som si všimla jemné strnište a tmavé vlasy.
Mužovi sa rozlial po tvári zákerný úsmev" Lady sa až príliš ponáhľa za svojím milencom?"
Prekvapene som zažmurkala ."čooo !"V momente som vystrela ruku rozhodnutá mu poriadnu uvaliť.
Bol rýchlejší zachytil ju a uprene sa zadíval do mojich očí . Boli tak tmavé nedokázala som sa od nich odtrhnúť . Jeho úsmev sa vytratil a rysy tváre stvrdli na kameň .
"Mali by ste si šetriť energiu pre milenca a nie ju plytvať na mne." vyštekol medzi zubami
To ma prebralo z omámenia .Celou silou som mu dupla na nohu a vytrhla ruku .Skôr ako som sa otočila som vybafla "Kretén ."a rozutekala sa späť do siene
YOU ARE READING
Prekliate ľalie
Historical FictionElena vstupuje do spoločnosti na vtedajšie pomery dosť neskoro.Však jej je už osemnásť.Do jej cesty sa neustále pletie muž.Lenže tento muž priam neznáša ženy.Nájdu si k sebe cestu?Objavia lásku?Príbeh je vymyslený.
