Beka

69 0 0
                                    

"Elena ,Elena!!!"s krikom vbehla do mojej izby Beka

Pretiahla som si deku na tvár a zamrmlala ."Nechaj ma ešte chvíľočku, prosíííím spať."

Skočila na posteľ a rozvalila sa vedľa mňa.

"Však si sa musela vyspať do ružova, sú už takmer tri hodiny."

Prekvapene som stiahla deku z tvare a nadvihla obočie.

"S mamou sme dokonca boli na nákupoch a ty si tu takto vylihuješ." hrane sa na mňa mračila

"Nechali ste ma spať?"

"Mama vravela že ti včera nebolo dobre. Ale kvôli tomu tu nie som." 

"A kvôli čomu teda?"

"Dnes ideme na soaré ."ústa sa jej roztiahli do úsmevu

"Mne sa nechce." zakryla som sa opäť dekou

"Ved máš rada hudbu ."stiahla ju zo mňa

"To že rada spievam ,neznamená že aj rada počúvam niekoho kto nevie spievať." žmurkla som na ňu

"Ako vieš že nebude vedieť spievať?"

"Ked niekto robí soare doma. Znamená to ,že chce predstaviť svoje dieťa v tom najlepšom ."poučovala som

"HMMM, škoda že sa to nie vždy podarí." nato sme sa začali smiať ako pominuté


Prekliate ľalieWhere stories live. Discover now