Vojvoda

67 0 0
                                    

Och ,ako ja len neznášam tieto akcie . Ale musel som sem prísť je tu moja matka . Prišiel som neskoro a tak mi neostalo voľné miesto . Postupoval som krajom dopredu a sledoval dav .Nevidím ju ale určite tu je.

Môj zrak upútali zlaté vlasy a štíhla šija . Môže to byť to dievča ? šinul som si to bližšie k nej . Chcel som vidieť jej tvár a uistiť sa . Stál som nedaleko a nenápadne ju sledoval . Jej alabastrová pleť žiarila ako perly . Pery mala plné a pootvorené . Je nádherná . Spamätaj sa nie si tu kvôli nej.

"Ak ma tvoja matka ešte raz vytiahne na niečo také .Tak prisahám že hlavou rozbijem ten klavír ."šepla k priateľke

"Ticho tá harpia nás sleduje." odšeplo jej to dievča

Chcel som sa zasmiať ale odolal som .Nato zavrela oči a z hlboka dýchala.

Vdaka všetkým svätým predstavenie o niekoľko minút skončilo . Ozval sa nadšený potlesk .Bolo to asi z vdaky , že je konečne koniec . Hostia sa zdvíhali a odchádzali za občerstvením . Aj ona vstala .  Zavrávorala a zachytila sa stoličky.

Natiahla ruku k priateľke "Beka."

No skôr ako sa jej kamarátka otočila . Dievča sa zosypalo na zem .V poslednej sekunde som ju zachytil aby si nerozbila hlavu . Vzal som ju do náručia . Jej tvár bola popolavá a prerývane sa nadychovala .Oči som uprel na jej spoločníčku.

"Musíme ju prebrať."

Neváhala a viedla nás do prvých dverí. Vdaka prozreteľnosti to bol salonik .Uložil som ju na leňošku .A čo teraz mám akože robiť ?

Prekliate ľalieWhere stories live. Discover now