Sídlo

58 0 0
                                    

Z okna koča som sledovala ubiehajúcu krajinu .Nádhera !Všade sa tiahli zelené lúky posiate pasúcimi sa ovcami .Samotné panstvo zdobili upravené záhrady ozdobené ružovými kermi . Sídlo bolo priam rozprávkové. Kamenné steny boli obrastené popínavým brečtanom. Zapadajúce slnko ho halilo do tajuplných tieňov. Pred vchodom nás už očakávali rodičia a Thomas medzi nimi netrpezlivo prešľapoval. Sotva sme vystúpili. Thomas sa zoširoka usmial na Beku a priam ju hltal očami. Beka sa na rozdiel od neho nervozne ošila a celá sčervenala .

Voviedli nás do domu ,kde nás potom sluhovia zaviedli do našich izieb. Tam sme sa mali pripraviť na spoločnú večeru. Nebola som príliš unavená aj ked cesta trvala takmer dve hodiny. Obliekla som si jednoduché šaty žltej farby. Nemusím pútať pozornosť. Hlavnou hviezdou tu je Beka.

V malom saloniku kde sa v kruhu rodiny podávala večera som sa usadila hned vedľa tety. Počas večere sa viedla debata hlavne o svadbe. Sledovala som ľudí okolo stola. Zrak mi neustále padal k zamilovanému páriku. Nenápadne sa k sebe skláňali a niečo si šuškali. Nežiarlila som, to nie. Len ma trošku pobolievalo pri srdci. Zažijem aj ja niečo také? Musela som sa ospravedlniť a utiecť do svojej izby. Tam som sa konečne dokázala zhlboka nadýchnuť. Uložila som sa do postele rozhodnutá že sa zajtra preveziem konečne na koni. A možno zabudnem na tú dieru v mojom srdci.

Prekliate ľalieWhere stories live. Discover now