Prebudili ma zlaté slnečné lúče predierajúce sa cez okná .Rýchlo som vstala a obliekla si jazdecké šaty tmavozelenej farby. S úsmevom som pohladila vyšívaný kabátik a pozapínala zlaté gombíky. Och kedy som ho len mala naposledy na sebe ?Spletajúc vlasy do vrkoča som vykročila k stajniam. Ovanula ma vôňa koní a slamy. Prechádzala som sa okolo boxov a zvedavo sledovala kone v nich.
"Lady ,smiem vám pomôcť ?"ozval sa paholok
"Chcela by som sa previesť ."
"Samozrejme." viedol ma k sivej kobylke
"Volá sa Bela a je naozaj krotká .No zároveň rýchla." usmial sa
"Ahoj Bela ."pristúpila som k nej a pohladila ju po hlave.
"Počkajte chvíľku, hned vám ju osedlám."
Zatiaľ čo ju sedlal. Uchmatla som jablko z nedalekého košíka. Hned ho schrumala ."Ty si teda hladoš ."
"Mám vám pomôcť nasadnúť?"
"To nebude treba zvládnem to." vyšvihla som sa do sedla
Vyviedla som ju zo stajne kde nás privítalo krásne ráno.
"Slečna držte sa pri lesíku je tam chodník." upozornil na paholok
Prikývla som a popohnala Belu do klusu "Dnes si to spolu užijeme kráska."
Okolo nás sa prebúdzala príroda. Všetko bolo zaliate zeleňou a prekrásnou vôňou hliny a trávy. Pridali sme do cvalu. Bežali sme lúkou s vetrom opreteky. Vietor mi rozplietol vlasy ale nevadilo mi to. Som ako divožienka. Smiala som sa sama pre seba. Tak toto si v meste nemôžem dovoliť. Tá sloboda ma tak opantala že som na všetko zabudla .Dokonca som si ani nevšimla zaťahujúcej sa oblohy. Prebrali ma až prvé kvapky. Spomalili sme a ja som uprela svoje oči na oblohu."Táák Bela asi sa budeme musieť vrátiť späť."
YOU ARE READING
Prekliate ľalie
Historical FictionElena vstupuje do spoločnosti na vtedajšie pomery dosť neskoro.Však jej je už osemnásť.Do jej cesty sa neustále pletie muž.Lenže tento muž priam neznáša ženy.Nájdu si k sebe cestu?Objavia lásku?Príbeh je vymyslený.
