Prekliate ľalie

Hlas

Ležal som spaľovaný horúčavou .Akoby z diaľky ku mne prichádzal hlas ."Nedovolím aby si zomrel. Počuješ Filip ?Tvoj syn ťa potrebuje."

Nasledovalo ticho ,nekonečné ticho .Ked sa znova ozval ten krásny hlas ."Ach prečo si nám nedal šancu. Mohli sme byť šťastný. Všetko si zničil."

V snoch sa prelínala minulosť so súčastnosťou .Občas som začul ten has ale netušil som komu patrí. Viem ,že ma len priťahoval ako moru svetlo .Jedného dňa som sa prebral na neuveriteľný smäd . "Vodu ,vodu." chrapčal som

Otvoril som oči a na stolíku uvidel pohár .Bolestne som sa posadil a konečne uhasil smäd. Domom sa niesol jemný spev ženy .Ten hlas mi bol povedomí .Opatrne som vstal a šiel za ním. Našiel som ju ako sa skláňa nad dieťaťom .Jemne ho hladila a spievala mu .To je ona .To ju som počul. Moja žena Elena. 

Nahla sa a pobozkala chlapca na líce" Spi srdiečko moje."

Toľko lásky pri tomto obyčajnom bozku som jakživ nevidel. Moje srdce zovrela bolesť. Niekto mi siahol na rameno.

"Pane mali by ste odpočívať ."prihováral sa mi komorník

"Ale ona ,ona ...."čo sa to so mnou deje

"Pani za vami príde .Bola pri vás celý týždeň, teraz sa musí postarať aj o vášho synčeka." viedol ma do spálne kde ma uložil do postele

O niekoľko hodín prišla Elena .Vyzerá unavene .Nevšimla si, že ju sledujem .Posadila sa pred zrkadlo a začala si česť vlasy. Zabudol som aká je prekrásna ,že je ako anjel.

"Prečo som ťa opustil ?"vyšlo zo mňa