Svadba Beky

71 0 0
                                    

A ako plynul náš život ?Jednoducho cez deň sme sa jeden druhému vyhýbali a noci trávili spoločne. Neraz som sa preklínala za slabosť. Nedokážem to vysvetliť ale vždy ked sa ma dotkol ,celá som sa v jeho bozkoch a objatiach strácala. No sotva nastalo ráno zasa sme boli cudzinci.

Blížila sa svadba Beky .To znamenalo, že tam budeme musieť ísť a hrať pred všetkými šťastné manželstvo. Obliekla som si krvavočervené šaty s jemnou zlatou výšivkou .Boli skvostné a hlavne som ich nikdy na sebe nemala. Slúžka mi vlasy upravila do jednoduchého zato elegantného účesu. Hľadela som na svoju tvár v zrkadle. Nič sa nezmenilo, nie je to na mne vidno. Klamem samú seba ,moje oči nežiarili. Boli zahalené smútkom a moja tvár bola chladná maska bez citu. Môj manžel ma už netrpezlivo čakal. Nič mi nepovedal ani len nedal znať či je s mojím výzorom spokojný. Neriešila som to moje srdce zatvrdlo.

Samotný obrad bol prekrásny. Mladý pár bol tak šťastný až ma moje srdce pri pohľade na nich ukrutne bolelo. Navonok som však nedala nič znať .Z Filipa sa vykľul ešte lepší herec ako ja. Neustále sa usmieval a dakoval oneskoreným gratulantom. Hral to vážne dobre, sama som mala niekedy pocit že mu na mne záleží. Práve som sedela s mladíkom pohrúžená do rozhovoru.

"Smiem si vyžiadať moju manželku ."usmiato sa pri nás postavil

Vstala som a chcela mu mladíka predstaviť.

"Teraz nie." zašomral 

Vzal ma za ruku a skoro dokopal do koča. Počas celej cesty so mnou neprehovoril, až ked sa zavreli dvere našej izby spustil.

"Tak tebe sa páčia mladí zajačikovia ?"osopil sa na mňa

Sprvu som nechápala. Potom mi to došlo. Nestihol uhnúť a ja som mu strelila takú facku až to pleslo." Blázon to bol môj brat !"vrhla som sa na neho zaťatými päsťami

Zachytil ma za ne "Neopováž sa ma ešte niekedy udrieť." vrčal

"Začni sa konečne správať normálne a nebudem musieť ."metala som sa

"Máš mi dať syna Elena .Potom budeš mať odo mňa pokoj."

"Som tehotná." zasyčala som

"Hovoríš pravdu ?"pustil ma a ustúpil

"Ano."trela som si ruky a vzdorovito hľadela do jeho očí

Nato vypochodoval z izby a zabuchol dvere. Posadila som sa na posteľ a rozplakala. Ešte v ten deň odišiel do Londína .

Prekliate ľalieWhere stories live. Discover now