Prekliate ľalie

Ráno

To dievča, vlastne Elena zaspala .Pristúpil som k nej .Deka jej sklzla z ramien .Vzal som dalšiu a zakryl ju. Nedokázal som odlepiť oči z jej tváre. Krajšiu ženu som jakživ nevidel. Len jej tvrdohlavosť súperila s jej krásou. Posadil som sa k piecke a zaspal.

Prebudilo ma svitanie . Chvíľu mi trvalo kým som si spomenula kde to som .Nato som vyskočila z postele. Nepršalo. Schytila som šaty a začala sa obliekať.

"Neblázni ženská ."ozval sa rozospatý hlas z kúta

"Prečo si ma nezobudil?"

"Nie som tvoja pestunka ." pretierajúc si oči sa posadil

"Sakra, budú ma hľadať." snažila som sa zapliesť vlasy

Z vonku som začula hluk.

"Myslím že ťa našli ."vstal a pristúpil k okienku

Skamenela som hrôzou." Bože nesmú ťa tu nájsť."

"Už je neskoro." mračil sa na mňa

"Nie ,nie, nie." ustúpila som s rukami pred sebou

Dvere sa s rachotom otvorili a dnu vošiel môj ujo a Thomasov otec .Určite to zvládnem .Neako to zakecám . Mysli, mysli!

"Elena vysvetlíš mi to?" zahrmel ujov hlas

"Samozrejme .Je to jednoduché stratila som sa a ..."

"A tento mladý muž?"

"No on sa tu chcel schovať pred daždom a ...."

"Vojvoda ?"obrátil sa na neho ujo

Filip sa pokojne nahol pre svoj kabát a pomaly si ho obliekal. 

"Ponesiete zodpovednosť?"

"Tak to teda nie. Ja si toho muža nevezmem ani čo by ma z kože drali." založila som ruky v bok

Filip len posmešne po mne strelil  pohľadom.

"Elena tvoja povesť je ...."

"Môžeš zavolať doktora a ten ti potvrdí že som panna." dupla som nohou a zazrela na Filipa

Ten sa vyškeril a nadvihol obočie.

Ujo k nemu pristúpil. "Mám za ňu zodpovednosť a preto žiadam aby ste urobil to čo česť

 káže."

Filip sa na mňa pozrel chladným pohľadom." Máš čo si chcela ."Nato precedil k môjmu ujovi "Zajtra bude svadba ."a odišiel z chatrče

Zosypala som sa na zem. Toto som nechcela ,nie takto ,nie s ním. Rozplakala som sa.