Zastali sme pred zámkom .Bol obrovský. Sivé steny sa týčili k nebu. Dominovali mu lomené oblúky okien, vyplnené farebnými sklami. Na schodoch bolo zoradené služobníctvo vítajúce pána domu. Vytiahol ma z koča ."Toto je nová pani tohto domu vojvodkyňa Elena." Postupne sa mi predstavili všetci. Ja si tie mená snád nikdy nezapamätám. Je ich tu tak veľa.
Netrpezlivo ma ťahal do domu. Ani som sa nestihla kochať zariadením a už som stála v našej spálni. Až tu ma konečne pustil. Obchádzal ma ako vlk pri love. Nohy sa mi roztriasli pri pohľade na jeho zachmúrenú tvár. Len silou vôle som sa vystrela a hrdo ho sledovala.
"Vyzleč sa."
"Však je biely deň." šepla som
"Noa ,si moja žena. Vyzleč sa." zopakoval
Roztrasenými rukami som pomaly rozviazala šnúrku na šatách.
"Na to nemám čas." zavrčal a pristúpil ku mne začajúc strhávať zo mňa šaty. To som už nedokázala zastaviť slzy ,ako hrachy sa mi kotúľali po lícach. Cítila som sa tak ponížená a slabá.
"Filip prosím."
Odtiahol sa a zapichol do mojich očí svoje tmavé. Jeho tvár sa uvoľnila ,zodvihol ruku a jemne mi zotrel slzy. Pritiahol pery k mojím a jemne ma pobozkal. Jeho bozk bol ako pohladenie pierkom. Jazykom mi prešiel po spodnej pere .Vklzol do mojich úst. Prekvapením som stuhla ale jeho ruky hladiace moje telo ma prebrali. Opatrne som mu vyšla jazykom v ústretí .Po ich spojení som vzdychla rozkošou a moje ruky samé od seba zablúdili do jeho vlasov. Vzal ma do náručia a jemne položil do postele.
YOU ARE READING
Prekliate ľalie
Historical FictionElena vstupuje do spoločnosti na vtedajšie pomery dosť neskoro.Však jej je už osemnásť.Do jej cesty sa neustále pletie muž.Lenže tento muž priam neznáša ženy.Nájdu si k sebe cestu?Objavia lásku?Príbeh je vymyslený.
