Prekliate ľalie

Doma

Svoj sľub naozaj splnil .Wiliama pravidelne navštevoval .Spočiatku som sa ukrývala vo svojej izbe. Detinské viem. No nedokázala som sa pozerať na syna s otcom. Postupne som v tých dňoch začala navštevovať Beku .Narodilo sa jej dievčatko Elizabet .Tie návštevy mi ale spôsobovali čoraz väčšiu bolesť. Prečo ?Jej manželstvo bolo šťastné. Priala som jej to naozaj. No vždy ked som ich videla, v mojom srdci bodala tak silná bolesť že som ich časom prestala navštevovať. Jedine pri pohľade na Wiliama moje srdce bolo konečne šťastné. Trávili sme spolu celé dni. Zbláznila by som sa keby ho nebolo.

Vracali sme sa práve z prechádzky po záhrade ked nás vyrušil Michal paholok zo stajní.

"Pani prosím vás ,podte so mnou ."

"Stalo sa niečo "?podala som Wiliama slúžke a ponáhľala sa za ním

"Náš pán mal nehodu." ustarane sa na mňa pozrel

"Další súboj ?"nadvihla som obočie

"Hmmm."

A čo si čakala ?Záchranu z horiaceho domu ?"Kde je v Londíne?"

"Nie pani práve ho priviezli. Je to zlé ,veľmi zlé ."žmolil čiapku v rukách

Vbehla som do domu a zastala až vo spálni. Ležal tam na posteli pokrytý krvou a v bezvedomí.

"Ako ?"vypadlo zo mňa

"On vystrelil skôr pani ,ten zbabelec."

"Prečo ste nezavolali doktora ?"podišla som k posteli

"Zavolali ale ten už nemôže viac pomôcť ."muž sa pozrel do neba" Teraz je náš pán v Božích rukách."

Zazrela som na neho ako na blázna ."Lila zbehni do dediny po Milicu . Hned!"skríkla som

Milica bola liečiteľka .Veľmi šikovná .Verila som jej viac ako lekárom.