Potecha

69 0 0
                                    

Ostala som sama, opustená. Jedinú potechu som mala z dieťatka rastúceho v mojom tele ."Tebe dám svoju lásku." s úsmevom som si hladila vypuklé bruško.

"Pani, znova sa trápite ?"pristúpila ku mne gazdiná

"Ale nie Margita ,len som sa zamyslela .Máš pre mňa niečo sladké?"

"Ako vždy." usmiala sa a podávala mi tanierik s tými najlepšími sušienkami na svete.

Nadšene som sa zahryzla do tej dobroty.

"Niečo nové o pánovi ?"vyzvedala

Nemala som jej to za zlé ,je to dobrí človek.

"Nie, stále obklopený milenkami. A stále riskuje v súbojoch ."zahľadela som sa oknom do zasneženej krajiny

Margita si vzdychla" Bol to taký živí, večne vysmiaty chlapec."

"Tak čo sa mu stalo ?"otočila som sa k nej

"Po smrti jeho otca sa zmenil .Jeho matka sa priam utrhla z reťaze. Neustále si hľadala milencov a ..."

"Jeho matka? žije ešte ?Nespomínal ju."

"Ta mrcha sa tu neukázala od smrti manžela. Vravia, že je v Londíne .Len vdaka nej Filip tak nenávidí ženy." pozbierala riady a vytratila sa

Vrátila som sa späť k oknu a zamyslene hľadela do diaľav. Je mi to jedno .Ja som mu nič z toho nespravila.

Prekliate ľalieWhere stories live. Discover now