Prebudila som sa za svitania. Moje oči sa upreli na muža vedľa mňa. Filip môj manžel.
Hľadela som na uvoľnenú krásnu tvár. Cítila som ako do tej mojej prúdi krv , ked som si pomyslela čo sme to včera robili. Jemne som sa pousmiala a natiahla ruku aby som mu z čela odhrnula zablúdený pramienok vlasov. Schytil ju v železnom zovretí a otvoril oči.
Jeho pohľad už nebol hrejivý ale chladný až ma zamrazilo. Môj úsmev sa vytratil.
"Nepotrebujem aby si sa mi líškala. Dáš mi dediča a potom si môžeš robiť čo chceš ."precedil medzi zubami
Moje srdce bolestne zovrelo." Ja ,ja nechápem." koktala som
Posadil sa a začal obliekať "čomu nechápeš. Si snád hluchá ?Dáš mi syna a máš slobodu." otočil sa na mňa
Posadila som sa pridržajúc si perinu." Ja sklamala som ťa ?Viem som neskúsená a ..."
Schmatol moju tvár do dlaní ."O nie bola si dobrá ,až príliš. Milencovi poslúžiš úžasne."
To už do mňa vošla priam čertovská zlosť. Vytrhla som sa a postavila naproti nemu.
"Nikdy by som svoj sľub neporušila!"
"To hovoria mnohé." uchechol sa
Po lícach sa mi začali kotúľať slzy.
"Neskúšaj to na mňa Elena!" skríkol
Utrela som si tie zradné slzy. "Ty jeden hnusný ."vzchop sa
nasucho som prehltla vystrela ramená a zotrela slzy "Ako chceš dám ti syna pod jednou podmienkou."
"Teraz si to ty." vysmieval sa mi
"Budem ho vychovávať len a len ja. Nevyrastie z neho taká beštia ako ty." nenávistne som si ho premerala
"Dobre. "nato zavrel dvere našej spálne , mňa tam nechal stáť samú ako nepotrebný kus nábytku
ESTÁS LEYENDO
Prekliate ľalie
Ficción históricaElena vstupuje do spoločnosti na vtedajšie pomery dosť neskoro.Však jej je už osemnásť.Do jej cesty sa neustále pletie muž.Lenže tento muž priam neznáša ženy.Nájdu si k sebe cestu?Objavia lásku?Príbeh je vymyslený.
