Prekliate ľalie

Synček

Tehotenstvo sa blížilo ku koncu. Za celý čas sa mi neozval ,ani ma nenavštívil. Nevadilo mi to aspoň som si to namýšľala. Občas ma navštívila aj Beka. Pred ňou som sa hrala na šťastnú manželku. Dobre som vedela, že vie o tom čo môj muž vyvádza v Londíne ale nikdy mi to nepovedala. Za to som jej bola veľmi vdačná .Aj ona čakala bábo.

Prišiel mi od nej list. Doktor jej zakázal cestu, vraj je to nebezpečné.

Z jari sa začal pôrod .Tá bolesť trvala večnosť . Nakoniec som v náručí držala zázrak .Môjho synčeka Wiliama Filipa .Je tak krásny ,jemný, krehký. Moje srdce ožilo .

"Moje srdiečko." držala som ho v náručí spievala mu a hladila ho po jemných vláskoch. Jeho otcovi som napísala list ,mal by o tom vedieť.

Do týždňa pricestoval. Zabudla som aký je príťažlivý. Elena okríkla som sa v duchu.

Nahodila som masku ľahostajnosti a voviedla ho do izbietky nášho syna.

Pristúpil ku kolíske a zahľadel sa na neho.

"Môžeš si ho pochovať?" ozvala som sa

Opatrne a trochu váhavo ho vzal do náručia. Malý niečo zamumlal a spal dalej. Prešiel mu prstom po líci a pousmial sa .Ten úsmev a pohľad boli tak plné citu. Prehltla so slzy "Volá sa Wiliam Filip."

"Dala si mu meno po mojom otcovi ?"pozrel sa na mňa len som prikývla

"Dakujem."znova ho pohladil a položil do kolísky

Vyšli sme z izbietky a viedla som ho do salona v prízemí. Nechcela som rušiť malého a tušila som ,že tento rozhovor nebude tichý.

"Splnila si svoju časť, teraz si slobodná. "prešiel ma ľadovým pohľadom

Pristúpila som k nemu. "Môjho syna smieš navštevovať raz v mesiaci. Dúfam, že si pri toľkých milenkách nájdeš na neho čas. Daj mi dopredu vedieť nemám záujem sa s tebou stretnúť." chladne som mu opätovala pohľad

"Je to aj môj syn."

"Ty si ho len s mojou pomocou stvoril. To ja som ho nosila pod srdcom a porodila." zapichla som prst do jeho hrude

Očami sklzol k prstu a zavrtal sa do mojich." Dám ti vedieť ked prídem .Nechcel by som ťa načapať s iným."

Skôr ako odišiel zvolala som za ním "Podľa seba súdim teba !"Pokrytec.